Cédrové krstenie - Zvoniace cédre očami svedka

Cieľ anastáziovstva, tak ako aj kresťanstva, ktoré je v poslednej dobe opäť aktívne všetkým nanucované popmi z RPC, ostáva pôvodný – akýmkoľvek spôsobom paralyzovať túžbu ľudí po poznaní, po zmene situácie v Rusku, ponoriť človeka do nevedomosti, blokovať vývoj ako samotného človeka, tak aj spoločnosti v celku a premeniť ľudí na biorobotov.

Hoci článok, ktorý prinášame bol napísaný r. 2010, dodnes nestratil nič zo svojej aktuálnosti. Prebúdzanie, ktoré sa začalo už v osemdesiatych rokoch na území Veľkej Rusi už – z pohľadu krstiteľov Rusi celkovo – „nebezpečne“ zasahuje aj slovanské zeme na Západe. Kabbalistický systém – ako sme už opísali – je tak či onak stále dominantným systémom riadenia energeticko-informačného priestoru, ktorý pre lepšiu zrozumiteľnosť môžeme nazvať Matrix, teda Matrica. Prvky prebúdzania sa Maličkej Rusi už síce vidno, aj keď zatiaľ stále nie sú dostatočne silné – hoci narastajú každý deň – aj tento stav už nedáva spať novodobým krstiteľom.

Z pohľadu nastupujúceho Zlatého Veku sa musíme zorientovať v mnohých veciach – jednou z nich je určite jasné pochopenie vzťahu Boh (Stvoriteľ) a Diabol – zatiaľ si aspoň spomeňme na staré príslovie: Nie je všetko zlato čo sa blyští. A takýmto „blyšťaním“ je aj snaha zostavovať „Rodové osady“ na našom území.

Hoci systém správy Dŕžavy bol založený na Kopnom Práve – čoho logickou súčasťou boli Rodové osady – nepleťme si pojmy s dojmami. Jedna vec je zakladať špecifické osady na území dnešného Ruska – kde sú oblasti, v ktorých sa pešo alebo ani autom nemožno ten istý deň stretnúť so „susedmi“ – a druhá vec je zakladať osady v krajine, v ktorej sa možno nielen ten istý deň poľahky stretnúť aj s tými, ktorí žijú na úplne opačnom konci ale aj sa v pohode vrátiť domov.

Rodová osada je štruktúra, ktorá je nielen ekonomicky samostatná, ale ktorá je aj organizovaná podľa princípov Rodového, t.j. Kopného Práva. Postaviť osadu „ďaleko od Civilizácie“ na Slovensku nemožno, sme jednoducho veľmi malá krajina. S rovnako mysliacimi ľuďmi sa možno spojiť pomerne jednoducho – v porovnaní s tisíce kilometrovými vzdialenosťami v Rusku – a ak niekto chodí denne do roboty a iba po nej sa vráti do „Rodovej osady“ tak ako možno túto štruktúru považovať za Rodovú osadu? Alebo tá bude fungovať iba cez víkendy a mimo toho bude aká?

Z praktického pohľadu odporúčame každému, koho zaujíma problematika zakladania Rodových osád riadiť sa Múdrosťou našich Predkov. V tomto prípade apelujeme konkrétne na používanie ZDRAVOMYSLIA. Jednou z hlavných zložiek je osobná skúsenosť – ale vrátane a bez výnimky aj toho, kto lanári do nového projektu. Nejde o to, čo hovorí – veď už Cicero povedal: „Slová dojímajú, príklady priťahujú“ – ale o to, akú má v danej oblasti skutočnú, vlastnú životnú skúsenosť. Ak by si ľudia v Rusku boli svojho času uvedomili, že Megre nikdy v živote žiadnej „cédrovej“ osade nežil – a už vôbec ju nezakladal – neboli by zaplatili za svoju naivitu takú vysokú cenu. Ak niekto lanári iných na zakladanie Rodovej osady, tak odporúčame ho navštíviť a pozrieť sa, či už sám funguje na védických princípoch a žije tak, ako nahovára iných. Prečo? Lebo teraz sú pred našimi ľuďmi dve možnosti. Buď doplatia na vlastnú nevedomosť, alebo použijú Zdravomyslie a prebudia sa z ďalšej ilúzie Matrixu.

Toto samozrejme neznamená, že v Rusku neexistujú aj fungujúce Rodové osady – ale poučenie sa dostalo všetkým. Hoci mnohí nás označujú dobre že nie za odnož ruskej spravodajskej služby, v tomto prípade nie sme presvedčení, že kopírovanie Ruska je namieste. Veď aj naši Predkovia hovorievali: Iný kraj, iný mrav.

Chyták všetkých kopírovaní je v niečom úplne inom. Ľuda sa orientujú na „externé“ ciele, pričom výstup z Matrixu sa skrýva iba tam, kde dôjde k pochopeniu podstaty. Problém je v neznalosti práce vlastného mozgu, t.j. potrebujeme sa dostať spod nadvlády strojového módu jeho ľavej polovice. Namiesto toho „hľadáme“ problémy v prostredí okolo nás, raz sú to Ilumináti aj s NWO vrátane slobodomurárov, sionistov, Svetovej vlády a všetkého podobného, inokedy aspoň „zamestnanie“ Rodovými osadami. A pritom nám uniká aktivácia Obrazového myslenia pravej polovice nášho mozgu, rozširovanie vedomia a cesta Duchovného vývoja celkovo. Cesta je v našom vnútri – nie „vedľa“ nás.

 

 

Hľa, už poldruha desiatky rokov prebieha v Rusku krstenie do nového náboženstva. Nemá vlastný názov, ale ho možno výstižne nazvať podľa novej mesiášky, ktorú vymyslel spisovateľ V. Megre, sestry Krista, Budhu aj Mohameda – Anastázie...

Cieľ anastáziovstva, tak ako aj kresťanstva, ktoré je v poslednej dobe opäť aktívne všetkým nanucované popmi z RPC, ostáva pôvodný – akýmkoľvek spôsobom paralyzovať túžbu ľudí po poznaní, po zmene situácie v Rusku, ponoriť človeka do nevedomosti, blokovať vývoj ako samotného človeka, tak aj spoločnosti v celku a premeniť ľudí na biorobotov.

Ciele sú rovnaké, iba prostriedky ich dosiahnutia rôzne. To isté klamstvo obliekli do nového šatu a snažia sa, aby sme ho zožrali a v čom sú – bohužiaľ – dosť úspešní.

Na rozbehnutie nového náboženského kultu jeho jediný apoštol – V. Megre (vo svojej druhej knihe si vyhradil výlučné právo rozprávať rozprávky o Anastázii: „nikomu a nikdy neodovzdám svoje výlučné právo na výklad výrokov Anastázie“) – nežne a krátko skritizoval tradičné náboženstvá, zvlášť kresťanstvo. Zato ho však neskôr nepretržite propagoval vo všetkých svojich knihách.

Dnes sú kresťanstvu predkladané vážne obvinenia: zničenie poznania, kultúry aj ideológie Rusov; likvidácia nepokorného obyvateľstva pri krstení; úprava učenia Krista v prospech parazitickej moci a nanútenie rabskej psychológie; príprava pôdy na prevzatie moci v krajine Judejcami a zničenie štátov.

Ale zdanlivá kritika náboženstiev – ktorú predstavuje Megre vo svojich knihách – je v skutočnosti iba imitáciou kritiky. Za smiešne obvinenia kresťanov sa Megre hlasito pokajal na 1. kanále ruskej televízie. Urobil toto prehlásenie:

„... chcem vyjadriť svoje ospravedlnenie za to, čo som v danom čase nerozpoznal, nepochopil, akou silou vychádzali obrazy spod môjho pera a urobil som radu negatívnych výpadov na adresu cirkvi. Nemal som to robiť, pretože negatív posilňuje negatív, neodoberá ho, a preto musím napraviť svoju chybu a v nasledujúcej knihe urobím silnejší pozitívny obraz našej cirkvi, pretože to je jediná inštitúcia, ktorá môže vychovávať ľudí...“

A nová, vymyslená mesiáška – Anastázia – potvrdzuje ukážkovosť boja s náboženstvami svojim nie dvojzmyselným vyjadrením: „Pred ľuďmi chcem ja obraz Boha oživiť...“.

Na „Oživenie obrazu Boha“ Megre tvorivo prepracoval Starý zákon, vymyslel mesiášku – Anastáziu (ako keby sestru Krista a druhých prorokov), prepracoval základnú modlitbu kresťanov na nový lad, zamenil nosenie krížika na šiji nosením cédrového drievka, vymyslel hlbinné obrazy a proces dementizácie sa uzavrel.

Na odpútanie pozornosti adeptov nového náboženstva od procesov rozkrádania Ruska množstvom jeho nepriateľov a totálnej genocídy nášho národa im, adeptom, navrhuje stavať bez pomoci štátu „rodové osady“, najlepšie v zapadákovoch.

Ako je príznačné pre každé náboženstvo, anastáziovstvo nanucuje lživé a úbohé ponímanie sveta, ktoré môže v hlúposti súperiť s ponímaním sveta stredovekým kresťanstvom. Hľa, niekoľko príkladov novej, „náučnej paradigmy“, ktorá je vysvetlená v Megreho knihách:

„Od človeka v stave ľúbosti vychádza žiarenie. Za zlomok sekundy, odraziac sa o planét, ktoré nad ním stoja, ono znovu dosiahne Zem a dá nový život všetkému živému...

Slnko je jedna z planét, vyžarujúca nekompletné spektrum tohto žiarenia...

Od človeka prebývajúceho v stave zlých pocitov vychádza temné žiarenie. Temné žiarenie nemôže vystúpiť nahor a dostáva sa dovnútra Zeme. Odrazí sa od vnútra a vracia sa na povrch v podobe chrliacich vulkánov, zemetrasení, vojen...

Zem! Ako jadro celého Vesmíru a centrum pre všetko vznikla viditeľná planéta – Zem! Okolo nej sa ukázali hviezdy, slnko a luna. Neviditeľné tvoriace svetlo, vychádzajúce zo Zeme, našlo v nich svoj odraz...“

Okrem hlúpeho svetonázoru je v cédrovej „biblii“ navrhnutý aj systém výchovy detí, ktorý sa hodí akurát tak na výchovu najtupších Maugliov. Podstata toho systému výchovy spočíva v nasledovnom.

Nové náboženstvo – anastáziovstvo – predpokladá, že dieťa sa rodí ako dokonalý finálny výrobok Boha, má od počiatku kdesi v sebe všetky poznatky o stavbe sveta a úloha výchovy spočíva v tom, aby dostalo možnosť otvárať sa tomuto akosi v dieťati vloženom poznaniu. Aby sa to dosiahlo, dieťa sa má do 11 rokov neustále stýkať so zvieratami a rastlinami v prírodných podmienkach – v rodovej osade, „poznávať predurčenie dokonalých tvorov Boha“. Nadobúdanie skúseností s produktami civilizácie je krajne nevhodné, pretože sa predpokladá, že človek tvorí iba primitívne veci a nevytvoril ešte nič, čo by bolo dôstojné vnímania dieťaťa. Navrhuje sa, že myslenie dieťaťa sa nemá prerušovať. Dieťa má celé dni sedieť na poľane a pokúšať sa o samostatné uvedomenie si všetkých vzájomností v živej aj neživej prírode, pričom rodičia by mu mali periodicky zadávať otázky so skrytými významami, aby sa dieťa znovu pohrúžilo do mnohodňového rozmýšľania. Dieťa vychované na poľane bude akosi v budúcnosti v krátkom čase schopné si osvojiť akúkoľvek vedu a nadobudnúť všetko to, čo len zachce...

Megre sa neostýcha, svojim nasledovníkom kreslí obraz ním vymyslenej budúcnosti v ktorej – ako príklad horeuvedenej „prírodnej“ metódy vzdelávania – opisuje deväťročného chlapca, ktorý v škole hovorí o svojich budúcich poznatkoch v astronómii:

„... Oni svietia (hviezdy – pozn. autora), aby sme na nich pozerali a rozmýšľali o nich. Hviezdy chcú, aby sme na nich všetko urobili tak dobre, ako na Zemi. Trochu Zemi závidia.Veľmi chcú, aby na nich rástli také isté, ako u nás, plody a stromy, aby tam bola taká istá riečka aj rybky.

Hviezdy na nás čakajúkaždá sa snaží svietiť, aby sme si ju všimli. Ale my ešte nemôžeme k ním letieť, pretože máme ešte doma veľa čo robiť. Ale keď doma všetko prerobíme, aj všade, na celej Zemi bude dobre, poletíme k hviezdam. Akurát že tam nepoletíme na lietadle ani na rakete. Pretože na lietadle sa letí dlho, a na rakete môže byť nuda. A navyše na lietadlo ani na raketu sa všetci nezmestia. Ani mnoho rozličného nákladu sa tam nezmestí. Ani stromy sa tam nezmestia, ani riečka. Keď na Zemi dáme všetko dobre do poriadku,poletíme k prvej hviezde s celou Zemou.

Niektoré hviezdy tiež budú chcieť samé priletieť k Zemi a pritúliť sa k nej. Oni už posielajú svoje kúsky, a kúsky sa už prituľujú k Zemi. Ľudia si spočiatku mysleli, že to sú kométy, ale to sú kúsky hviezd, ktoré veľmi silno zatúžili sa pritúliť ku krásnej Zemi. Poslali ich hviezdy, ktoré na nás čakajú. K ďalekej hviezde môžeme priletieť celou Zemou, a komu sa zachce ostane na hviezde, aby tam bolo – ako na Zemi – krásne.

Chlapec dvíhal svoje lístky, ukazoval ich a počúvali ho. Na lístkoch boli obrázky hviezdnej oblohy, trajektórie presunu Zeme k hviezdam. Na poslednom obrázku dve hviezdy kvitnúce v sadoch a od nich sa vzďaľujúca Zem na svojom medzigalaktickom lete...“

Hľa, takáto úroveň poznania – podľa úmyslov zakladateľov nového náboženstva – musí byť u našich detí.

Koho to je úmysel? Kto je zákazníkom ďalšieho náboženstva? Nato, aby sme určili zákazníka ďalšieho klamstva, je potrebné nájsť odpoveď na druhú otázku: kto má z toho prospech? Odpoveď dáva samotný apoštol – V. Megre:

„Vo všeobecnosti posudky židovskej otázky – minimálne tie, ktoré sa mi podarilo prečítať v publikáciách na túto tému – sú dosť primitívne. V podstate všetky smerujú k obyčajnému konštatovaniu faktov: „Židia zachvátili tlač rôznych krajín“; „Televíziu – európsku úplne“; „Väčšinu finančných tokov ovládajú Židia“...

Hneď poviem toto. Židia proste musia toto robiť a my sme povinní sa im podriadiť, pričom na zákonodarnej úrovni.

Posúďte sami. Štátna Duma Ruskej federácie prijala zákon, podľa ktorého sú v našej krajiny štyri náboženstvá základné. Dva z nich sú kresťanstvo a judaizmus. Z koncepcie kresťanského náboženstva vyplýva, že človek kresťan je rabom Božím. Bohatstvo nie je želateľné...

Z koncepcie judaizmu vyplýva, že človek Žid je vyvolencom Boha, jemu patrí všetko bohatstvo, zeme, úžerníctvo je vítané...

Takže v logike svojich činov budeme dôsledný. Najvyšší zákonodarný orgán nášho štátu prijal túto koncepciu, čím zároveň určil, kto má byť rabom a kto vládcom. Nuž nebudeme klamať jeden druhému, ak sme zákonu poslušní občania. Podľa zákona, ktorý prijala naša vláda, prijmeme – ako treba – vládu Židov nad nami...“

 

Nuž tak.

Náboženstvá sa periodicky menia, ale národ vybraný židovským bohom ostáva ten istý. A nemení sa práve preto, lebo tieto náboženstvá sú vytvorené ním samým a vytvárajú sa kvôli porobeniu druhých národov.

Alexej Kulagin (ZDROJ)

Zvoniace cédre očami svedka 1

(ZDROJ)

Výmena skúseností by mala byť vždy pozitívnou záležitosťou. V našej krajine sme na vlastnej koži nezažili tragédie mnohých ľudí, ktorí v naivnej snahe o budovanie cédrových osád v Rusku dostali lekciu, o akej sa im vopred ani nesnívalo. V prvom článku na túto tému sme uviedli základné informácie, ale treba zdôrazniť, že to bol PREKLAD z ruského originálu, rovnako ako je tento článok, ktorý je jeho voľným pokračovaním.

Dosť nás prekvapila pomerne zúrivá reakcia jedného z našich čitateľov na cédrovú tému. Nuž, aj pre nás je prekvapením, keď niekto takto reaguje. Skúsenosť z Ruska je v tejto oblasti vždy poučná, ale akosi niektorým ľuďom stále nedošlo, že našim cieľom nie je písať umelo okrášlené veci. Našou úlohou je prinášať pohľad na realitu tak, aby sa dalo v nej zorientovať. Či nás bude alebo nebude niekto čítať, na našej práci to nič nezmení. Veď ako inak získavať objektívne poznatky? Žeby prikrášľovaním reality do nepoznania?

Hoci si to veľa ľudí neuvedomuje, naša myseľ stále pracuje s Obrazmi. Všimnite si, ako niektorí ľudia hneď ako prídu pred zrkadlo sa začnú česať a všakovako prikrášľovať – nepáči sa im ich vlastný vzhľad. Prečo? Lebo oni sami „pracujú“ so svojim Obrazom, a teda realita ich neuspokojí. Ale čo je bližšie realite – to, ako nás vidia a vnímajú iní, alebo ako si myslíme, že by nás mali vnímať? A tu niekde začína cesta objektívneho posúdenia reality aj v prípade Rodových osád.

Rýchle upadanie do emocionálneho stavu práce mysle nie je nikdy dobré – ale je to jeden z najčastejších módov dnes. Bohužiaľ. Veď toto je jeden z najefektívnejších spôsobov kradnutia životnej energie. Našej životnej energie.

Nuž, pre ostatných rada: jednoducho nechoďte do žiadnej Rodovej osady, kým naisto neviete o čo ide. Podrobným preverením podstaty nemôžete NIČ STRATIŤ!

 

Moja prvé oboznámenie sa s knihami spisovateľa V. Megreho prebehlo dávno, ešte v roku 1997. Knihy ma nenechali ľahostajného, ale prebudili vo mne záujem o minulosť mojej Vlasti – Ruska. Musím sa priznať, že som nikdy nechoval lásku k oficiálnej verzii histórie. Očividne som intuitívne cítil lož, ktorú sa snažili nabiť do našich detských hláv učitelia. Teraz, po dlhom blúdení okolo troch sosien, do ktorého náš národ zavádzajú už nejedno storočie, som mnohé pochopil. Pochopil a porozumel som, kto a prečo nám múti hlavy vymyslenou históriou, ženie našu vedu po ceste, ktorá vedie do slepej ulice. A za vedou ide naša civilizácia, ktorá už balansuje na hrane medzi životom a smrťou. A odohralo sa to vďaka... nie, nie Megreho knihám. Ako tomu teraz rozumiem, tak napriek týmto knihám. Ale o všetkom po poriadku.

Hneď poviem, že autor kníh – V. Megre – tvrdí čitateľom, že všetko o čom napísal sa s ním v skutočnosti odohralo. Hoci už dávno existujú dôkazy, že to všetko je umelecký výmysel (tu nájdete tiež zaujímavú informáciu):

„... Koncom roku 1999 Vladimír Megre podal na Súde v Kujbyševskom obvode Petrohradu žalobu vo veci porušenia jeho práv proti Oľge Stukovej, ktorá vydala knihu „Púť Anastázie a druhých učiteľov ľudstva: Práca s ľuďmi“. Recenzia, ktorú žalobca priložil ako základ pre svoju žalobu je postavená na tom, že Anastázia je vymyslený obraz komerčného umeleckého pôvodu, a že preto jej meno nesmie byť používané druhými autormi bez povolenia Vladimíra Megreho. V pôvodnom prehlásení podanom menom Megreho sa píše: „Knihy Megreho sú literárno-umeleckými textami, ktoré možno priradiť k vedeckej fantastike“. Následkom tejto žaloby bol zhabaný celý náklad knihy Oľgy Stukovej. Na súde zástupcovia Vladimíra Megreho vyhlásili (treba zdôrazniť, že žalobu podpísal on sám osobne), že Anastázia je „obraz-symbol, t.j. samostatný umelecký obraz, ktorý má emocionálne naplnený význam“.

Ak by sme to zhrnuli, tak podstatu kníh možno vyjadriť nasledovne. V. Megre sa ako podnikateľ počas jednej zo svojich ciest po Sibíri zoznámil s ľuďmi, ktorí žijú vo voľnej tajge. Títo ľudia – ako tvrdí – sú žrecmi, ktorí všetko riadia a smerujú vývoj našej civilizácie po ceste slepej ulice – ceste, ktorá vedie k jej samolikvidácii. Robia to ako keby preto, lebo veľmi chcú hovoriť s Bohom. Ale on, ako sa ukazuje, len tak s niekým nehovorí! A aby presvedčili rozmarného Boha o nevyhnutnosti takéto rozhovoru, žreci mu aj demonštrujú, že „krútia a točia“ našou civilizáciou tak, ako sa im zachce, pričom zaviesť ju do závozu je – z ich pohľadu – maličkosť. Títo žreci ako keby ovládali ohromné poznatky o minulosti Zeme, o podstate človeka aj o stavbe Vesmíru. Najsilnejší zo všetkých žijúcich žrecov – žrica Anastázia – sa ako keby rozhodla napraviť omyly svojich spoločníkov a za vodič svojich objavov si vybrala Vladimíra Megreho, bývalého profesionálneho fotografa, ktorý za slobodna nosil priezvisko Puzakov.

Nuž, takýto to je príbeh.

V knihách série Zvonice Cédre Ruska nám – ako ohromné objavy – predkladajú výmysly na tie najrôznorodejšie témy: minulosť a budúcnosť našej civilizácie, vedecko-technické otázky, výchova detí, vývoj človeka a spoločnosti, ekológia, výuka a podobne. Zaoberajú sa takými otázkami našej spoločnej existencie, ktoré ak správne vyriešime, tak vystúpime na skutočnú púť vývoja. Nuž pozrieme sa na to, čo prorokuje mnou v minulosti vážený a v súčasnosti opovrhovaný V. Megre. Podľa toho, čo predpovedá sám Megre dokážeme nakoniec určiť, čo v skutočnosti chce on alebo tí „ľudia“ (slovo „ľudia“ som dal do úvodzoviek, pretože normálni ľudia nemôžu také niečo tvoriť), ktorí ním manipulujú.

Od samej prvej knihy, samej prvej kapitoly je naše vedomie bombardované potokmi nekonečnej hlúposti, ktorú nám prorokujú ako keby „osvietení“ starci:

„Od človeka v stave ľúbosti vychádza žiarenie. Za zlomky sekúnd sa odrazí od planét, ktoré nad ním stoja a znovu prichádza na Zem a dáva život všetkému živému...

Slnko je jedna z planét, ktorá odráža nekompletné spektrum tohto žiarenia...

Od človeka, ktorý prebýva v stave zlobných citov vychádza temné žiarenie. Temné žiarenie sa nemôže dvíhať nahor ale padá do vnútra Zeme. Odráža sa od vnútra, vracia sa na povrch v podobe chrliacich vulkánov, zemetrasení, vojen...“

Ukazuje sa, že pre Megreho je Slnko vôbec nie hviezda ale planéta, ktorá odráža žiarenie vydávané človekom v stave ľúbosti! Toto odrazené ľudské žiarenie „dáva život všetkému živému“! V mojom akváriu rastú rastlinky vďaka obyčajnej lampe. Žeby aj elektrická lampa odrážala žiarenie človeka, ktorý sa nachádza v stave ľúbosti? Starci o lampe nepovedali nič. Vykonal som experiment – lampu som na mesiac vypol. Rastlinky zvädli. Pravdepodobne sa sledované žiarenie odráža iba od rozpálenej volfrámovej špirály... (je to vtip, ale podobnú logiku často používajú „vedci“, ktorí umným spôsobov z nás robia hlupákov).

Druhý objav nám vysvetľuje, prečo dochádza k zemetraseniam a chrleniu vulkánov... Všetko je – podľa našich starcov – v našich rukách, v našich negatívnych emóciách! Negatívne emócie skutočne môžu vyvolať zemetrasenie, ale iba v tom prípade, ak človek pod ich vplyvom realizuje napríklad podzemný riadený jadrový výbuch o veľkej sile. V prírode sú zemetrasenia vyvolávané prirodzenými príčinami, najčastejšie tektonickými procesmi.

Neveľké otrasy môžu vyvolať aj zdvih lávy pri vulkanických výbuchoch. Bolo by zaujímavé zistiť, či existovali zemetrasenia a výbuchy aj predtým, ako sa objavil človek. Samozrejme že boli! Ja už dokonca prichádzam na to, prečo („škola“ starcov prináša svoje výsledky) boli na Zemi zlé dinosaury, otriasajúce svojim nečistým charakterom planétu, a pred nimi kruté vírusy, snažiace sa umŕtviť všetko, k čomu sa dostanú...

Alexej Kulagin (ZDROJ)

Zvoniace cédre očami svedka 2

(ZDROJ)

V minulej časti tejto témy sme sa spolu s vami, vážení čitatelia, dozvedeli o „novátorských“ metódach výchovy detí, nevyhnutne ohlupujúcich človeka; o „prelomových“ vedeckých technológiách, ktoré sa po preverení ukázali byť banálnou hlúposťou, zamaskovanou vedou; o „tajomnej“ astronómii“, ktorá pripomína stredoveké kresťanské dogmy o plochej Zemi na troch slonoch, aj o ďalších výmysloch, ktoré nám podsúva ako „nové poznanie“ V. Megre, ako keby konajúci podľa pokynov ním vymyslenej Anastázie.

Teraz prišiel čas pohovoriť o základnej myšlienke, ktorú reklamuje Megre ako „národnú ideu“ – „Každej rodine Rodovú Osadu“. Jej základnou myšlienkou je odpútanie pozornosti ľudí, ktorí sa po Noci Svaroga prebúdzajú, od skutočných príčin toho, čo pred našimi očami stvárajú a zároveň izolovanie najaktívnejšej časti obyvateľstva na svojich hektároch.

Hlavná myšlienka – Rodová osada – sa v zelených knihách neobjavuje od začiatku, inak by ju normálni ľudia neprijali ako liečivú rastlinu na všetky problémy. Najskôr je podaný emocionálny rozbeh: živo je opísané, ako je všetko v našom živote zle, ako je civilizácia v slepej uličke.

S týmto nemožno nesúhlasiť. Ale reálne príčiny toho, čo sa odohráva nie sú vymenované – to nie je ten cieľ, ktorý sledujú tí, ktorí píšu v mene Megreho. Ich cieľom je odvliecť pozornosť ľudí od skutočných príčin a prinútiť tých aktívnych, ešte schopných aspoň niečo urobiť, minúť všetky sily a prostriedky na samoizoláciu, ohlúpnutie a degeneráciu.

Ale načo na to míňať peniaze? My sami kupujeme cédrové básne v zelených obaloch, olej, lyžičky a ďalšie výtvory cédrových umelcov. Pamätáte na pesničku kocúra a líšky vo filme Buratino?

Pokiaľ sú na svete hlupáci,
Klamaním žiť nám sa stalo ľahkým.
Ako je obloha modrá,
My nie sme zástancami lúpenia:
Na hlupáka netreba nôž,
Jemu zo tri hlúposti natáraš –
A rob si s ním čo zachceš!

Treba si vždy pamätať, že vojna za pomoci obyčajných zbraní sa vedie iba proti slabochom. Proti Rusku sa vojna už dávno vedie pomocou lži, klebiet, náboženstva a ďalších profesionálnych zbraní. Iba odňatím poznania Rusom – zdroja ich mohutnosti – sa sociálnym parazitom podarilo si podrobiť Rusko...

Nuž vrátime sa k stratégii a taktike ohlupovania, ktorú cédropleti používajú nato, aby nasmerovali svojich čitateľov – nás všetkých – po ceste klamu. Nato, aby čitateľov „nakazili“ hektárovým projektom, cédroví provokatéri už v prvej knihe nadhadzujú ideu o tom, že chatári sú spásou ľudstva:

„Ona (Anastázia, A. K.) predpokladá, že všetkých zachránili pred hladom, aj dobro sejú v dušiach, aj budúcu spoločnosť vychovávajú...“

Najskôr sa hovorí iba o tom, že kontakt so zemou a rastlinami je veľmi prospešná činnosť. V určitom zmysle to je naozaj tak. Ale určite nie do takého extrémneho stupňa, ako sa nám snaží nanútiť pravnučka Mojžiša. Počínajúc druhou knihou, Megre veľmi pozorne zamieňa pojem „Vlasť (Родина)“ za „vlasť (родину)“ hektárovú. Upresnime si, čo sa za tými slovami skrýva. Podľa môjho názoru „Vlasť“ to nie je iba územie štátu, kde sme sa narodili, ako skôr národ, ktorý toto územie obýva. To znamená ľudia, ktorí nás vychovali, ľudia, ktorých osud je pre nás veľmi dôležitý; ale „vlasť“, to je mesto, osada, kde sme sa narodili. Pri analýze knihy profesionálneho fotografa budeme vychádzať z tohto pohľadu.

Presťahovanie sa z jedného mesta alebo dediny do druhého mesta alebo dediny v rámci svojej „Vlasti“ je absolútne normálne a nepovažuje sa za zradu „Vlasti“. Pretože človek, ktorý pracuje na blaho svojej Vlasti aj pokračuje vo svojom trude. Ale cédrozvonci si veľmi želajú nás odučiť od týchto kramolných myšlienok, preto v druhej knihe Anastázia – ktorá sa už stala autoritou – na návrh Megreho, aby odišla do mesta liečiť ľudí odpovedá:

„Vladimír, veď môj dom a moja vlasť je tu. A len keď som tu dokážem naplniť svoje poslanie. Nič nedá človeku väčšej sily ako jeho vlasť, rodičmi vytvorený Priestor Ľúbosti“...

Jemné pozadie ideologických diverzantov nie je hneď viditeľné. Veď to aj tak premysleli. U čitateľov vznikne nostalgia po detstve a útulnom priestore, ktorý vytvorili rodičia. Ale tu aj hneď zamieňajú rodičov za priestor. A aby zámena nebola do očí bijúca, tento priestor nazývajú poeticky: „Priestor Ľúbosti“.

Potom Mojžiš zo svojim synčekom, Mojžišovičom, pokračujú v nastavovaní čitateľov do stavu, ktorí potrebujú oni: „bez hektára sa nežije dobre“. Robia tak v epizóde, kde sa hovorí o pohrebe rodičov vymyslenej Anastázie:

„Keď sme pochovávali rodičov Anastázie, ona bola ešte veľmi malá. Nevedela ešte ani chodiť ani hovoriť. My s otcom a s pomocou zvierat sme rozkopali zem. Na dno jamy sme uložili vetvičky a na nich položili telá rodičov Anastázie, prikryli ich trávou a zasypali zemou. Nad mohylovým kopčekom sme stáli mĺkvo. Maličká Anastázia sedela neďaleko na poľane, skúmala chrobáčika, ktorý jej liezol po ruke. „Dobre, že ešte nie je schopná si uvedomiť, aký zármutok ju postihol“, pomysleli sme si. Potom ticho odišli.

Ako odišli? Vari ste ponechali neskúsené dievčatko samé?

Nie, neponechali, iba sme ju nechali na mieste, kde ju porodila jej matka. Máme taký výraz – Šambala, Vlasť. Nastane abstraktnejšie uvedomenie si týchto pojmov. Rodina – to je „ROD i NA“. Matka“...

Cédropleti sa radi hrdia, keď do svojej básne vkladajú múdre slová, ale väčšinou to je od veci. Ak pozrieme do Wikipedie, nájdeme toto:

Šambala – mýtická krajina v Tibete alebo v iných okolitých regiónoch Ázie, ktorá sa spomína v niekoľkých starých textoch, vrátane Kalačkra mantre...

Zaujímavé je, k čomu sa vlastne obracajú žreci z cédrovej húštiny, keď hovoria: „Máme taký výraz – Šambala, Vlasť...“ Možno že prebývali v Temnej Šambale, ktorá sa nachádza v Tibete, ba možno že to je ich vlasť, žeby sa preriekli? Ťažko povedať...

Ale citát o ponechaní dieťaťa, ktoré ešte nedokáže chodiť, teda podľa všetkého vo veku do 1 roka (!), som neuviedol kvôli rozboru významu Šambaly ale preto, ako postupne priúčajú našu myseľ k tomu, že ročné dieťatko na poľane v lese je niečo úplne normálne. Teda že to hlavné, čo dieťa potrebuje nie je starostlivosť dospelých, ale už spomínaný priestor.

Nástojčivo sa nás snažia odučiť od vzájomného stretávania sa a privolať k svojim hektárom, aby sme sa tam pásli ako barani priviazaní na povrázkoch. A o naše deti nech sa v tom čase stará Polícia pre mladistvých...

(ZDROJ)

Zvoniace cédre očami svedka 3 - Od Vladimíra Krvavého po Vladimíra Cédrového

(ZDROJ)

Hneď na začiatku tohto článku zdôrazňujeme, že opäť ide o materiál preložený, pričom napísal ho už dávnejšie jeden z ľudí, ktorý sa na vlastnej koži presvedčil o podstate cédrového krstenia.

Vzhľadom na reakciu niektorých našich čitateľov prikladáme do úvodu niekoľko doplniteľných informácií. Nie preto aby sme polemizovali s tými, ktorí nami prinášané informácie považujú za vymyslené, ale preto, lebo vyšla najavo zaujímavá skutočnosť. Ide o to, že hoci v Rusku sa veľa ľudí na vlastnej koži presvedčilo o podstate tohto špeciálneho projektu už pred rokmi, k nám – a je predpoklad že asi aj do iných krajín Západných Slovanov – sa „škodlivé“ informácie nedostali. Naďalej sa predáva ilúzia, ktorá však nemá s podstatou Slovanského Svetoponímania nič spoločné. Teda pekne poporiadku.

V prvom rade treba rozlišovať medzi informačným obsahom a informačným šumom a – samozrejme – používať Zdravomyslie. Rovnako treba rozlišovať medzi bežnými ľuďmi, ktorí sa v snahe o dobrú vec dali nachytať na zákerný podvod, a medzi tými, ktorí ho z pozadia organizujú.

Autor tejto stránky – aby mali kritici srdce na mieste – tiež pôvodne patril medzi stúpencov hnutia Anastázia. Do roku 2008 mal prečítané – v ruštine – všetkých 8 dovtedy vydaných častí (kníh je viac, lebo niektoré časti majú 2 diely). Vo februári 2008 dokonca vycestoval do Moskvy na medzinárodné stretnutie Anastáziovcov. Práve na tomto stretnutí došlo k prvému stretnutiu s kozákmi Starovercami a vôbec prvému kontaktu so Starou Vierou, s ktorou sa dnes naši čitatelia môžu oboznamovať na našej stránke.

Môžeme teda zodpovedne skeptikom prehlásiť, že nielenže „neporušujeme“ zásady Zdravomyslia – lebo knihy máme prečítané – ale stretli sme aj ľudí s osobnou skúsenosťou. V nevedomosti žije niekto iný. Ale Matrix je už raz taký.

Bohužiaľ už vtedy sa vyjasnilo, že „cédrové krstenie“ má úplne inú podstatu, ako si ľudia mimo Ruska myslia. Ak však tento naivný pohľad „zvonku“ pretrváva v našich zemiach aj po toľkých rokoch, tak to už len klobúk dole pred takouto efektívnou propagandou. Mimo Ruska sa očividne žiadne fakty – doteraz – nedostali. Knihy tejto série sa u nás stále predávajú – a hlavný problém je v tom, že ilúzia ideálnej „Rodovej osady“ sa materializuje aj u nás. Prečo by mala sledovať iné ciele ako tie, pre ktoré ju jej autori zostavili?

Aby to nevyzeralo, že poznáme iba akýsi jediný, izolovaný a zaujatý prípad, odporúčame knihu, ktorú napísali ďalšie obete špeciálnej operácie. Sú to ďalší očití svedkovia:

Na zadnej strane obalu knihy je tento text:

„Kto a prečo nás vháňa do „hektárového raja“

V tejto knihe sme sa rozhodli vám porozprávať o tom, kto a s akým cieľom v skutočnosti zostavil kolosálnu ideologickú diverziu pod názvom „Zvoniace cédre Ruska“. Vypátrali sme tých, ktorí v skutočnosti písali zelené knižky, vypátrali sme ich skutočné ciele, vyniesli na svetlo množstvo metód klamania a manipulácií s vedomím, ktoré títo autori použili v knihe. Koniec koncov provinčný fotograf Vladimír Puzakov, ktorý si neskôr zmenil priezvisko na zvučné Megre, nebol schopný vytvoriť takto premyslenú, sofistikovanú a profesionálne prevedenú ideologickú zbraň. Pretože fotografi – ako je známe – nemajú špeciálne poznatky, ktoré sú na to potrebné. On by nebol schopný sám ani vydať „svoje“ opusy v takých obrovských nákladoch. Za tým všetkým stojí mocná a dobre financovaná nepriateľská organizácia s dobre pripraveným expertným personálom a plne špecifickými cieľmi, ktoré k blahobytu Rusi a ruského národa nemajú žiadny vzťah...“

Núka sa doplniť... k blahobytu (Veľkej) Rusi nemajú, ale k blahobytu Maličkej Rusi majú?

V podstate vyšlo najavo, že existuje pokus inštalovať tento projekt v našich podmienkach. A tí, ktorí stoja za touto snahou nie sú žiadni „amatéri“. Ak vám je známa problematika egregorov tak vás neprekvapí, že môžu existovať aj reálne prípady komunikácie s Anastáziou. Egregor je energeticko-informačná bytosť. Ak sa začne koncentrovať určité množstvo energie s daným frekvenčným rozsahom a zodpovedajúcim obsahom (rovnaké myšlienky, predstavy, túžby... proste silné emócie), tak pri určitej koncentrácii (zase sme pri termíne „kritické množstvo“) táto energia nadobudne vedomie samoexistencie. Všetky emócie jeho členov ho živia, ale nám treba vedieť, že sa napája na každého člena egregoru vrcholom hlavy. Ak ľudia NEMAJÚ – a to je dnes skôr štandard ako výnimka – vlastné napojenie na nebeského Učiteľa (Vlastný Rod), tak egregoriálna linka začína dodávať svoje informácie. U neškolenej a hlavne nevedomej mysle ľudia najčastejšie predpokladajú, že hovoria napríklad s Ježiškom a podobne. Ich kontakt však najčastejšie končí vo „vhodne zostavenom“ egregore...

Sme uväznení – hoci pôvodne Asovia – v uzavretom cykle ľsti a klamu (Samsára). Vzhľadom na to, že sa dávame nachytať na život na úrovni mimo psychického módu TU a TERAZ a sme až po uši pod kontrolou emócií, tak sa nedokážeme vymaniť z karmickej pasce. Namiesto toho aby sme životom postupne rozväzovali karmické uzly, tak ich emóciami a prebývaním v Matrixe ešte v každom ďalšom živote navršujeme. Takto si nedávame na výber a musíme sa vracať – stále tí istí – na toto isté miesto a slúžiť ako potrava parazitom. Iba sme – ako vybité baterky – odosielaní na nové „dobitie“, aby sme sa s plnou, nabitou kapacitou znovu vrátili (inkarnovali) a znovu poskytovali svoju životnú energiu im. Niektorým dokonca nestačí len tak prísť a žiť na úkor iných – lebo aj naši ľudia, Smerdi sa tomu priučili – ale siahajú aj po Čiernej mágii. Ale je treba vedieť, že za takéto niečo – lebo títo ľudia porušujú viacero Konov Stvoriteľa Vesmíru – prichádza nekompromisný trest. Ich nasledujúca inkarnácia bude posledná – aby mohli „zožať“, čo si tu zasiali – a potom príde rozkódovanie Duše... teda definitívny koniec. A časom začnú znovu... v ríši minerálov.

 

 

V roku 1996 sa skončila posledná, pre Slovanov najtemnejšia Noc Svaroga, ktorá trvala 1 008 rokov. Začala v roku 988 n.l. krstením Kyjevskej Rusi Vladimírom Krvavým na grécke náboženstvo, ktoré je dnes známe ako kresťanstvo. Kresťanstvo po tisíc rokov vytrvalo robilo zo slobodných ľudí rabov. „Nepodarky“ v práci kresťanskej mašinérie zotročovania v podobe ľudí, ktorí neboli ochotní sa pokoriť cieľavedome likvidujú, ale časy sa menia. Otvorená genocída nie je teraz v móde, a preto koncom Noci Svaroga vypustili paraziti do arény druhého krstu Vladimíra „Cédrového“ s revitalizovaným náboženstvom, ukuchteným na tom istom dopravníku.

Na tomto mieste nevdojak prichádzajú na myseľ slová jedného veľmi talentovaného človeka menom Sever (jeden z Bielych hodnostárov, ktorý žil v 15. storočí a venoval sa vyučovaniu talentovaných ľudí. Podrobnosti sa môžete dozvedieť v knihe Svetlany Levašovovej ZJAVENIE):

„... Mysliaci Temní veľmi dobre poznajú podstatu „vedomého“ človeka, a preto majú absolútnu istotu v tom, že Človek vždy bude pripravený ísť za tým, kto sa podobá na toho, kto je mu už známy, ale bude silno vzdorovať a ťažko príjme toho, kto mu bude nový a bude ho nútiť myslieť...“

Skutočne, chcú nás zlikvidovať už overenou zbraňou. Ale je to zbraň, ktorá sa návratom Poznania značne otupila. Ba dokonca – dúfam – že tento článok pomôže definitívne rozohnať náboženskú hmlu v hlavách dôverčivých ľudí, ktorí kedysi uverili cédrovým bájkam.

Druhý krstiteľ – Vladimír „Cédrový“, za mladi známy ako Vova Puzakov – ako keby bojoval s predchádzajúcim náboženským kultom, t.j. kresťanstvom. Ale to je boj „nanajských chlapčekov“, t.j. ide o imitáciu boja, pričom oboch bojovníkov predstavuje ten istý človek. V tomto prípade sa za týmto človekom ukrýva parazitický systém a „nanajskí chlapci“ sú puzakovské cédrové náboženstvo a kresťanstvo.

Človek, ktorý sa povrchne oboznámil s cédrovou tvorbou môže zadať takúto otázku: „Prečo si myslíte, že Megre imituje boj s kresťanstvom? Veď on ho poriadne skritizoval, a nielen kresťanstvo, ale všetky náboženstvá! A namiesto náboženstva Megre navracia poznanie a kultúru predkov!“

Nuž neskáčme hneď do uzáverov, ale sa najskôr pozrime na túto otázku podrobnejšie.

Za prvé, „samostatný umelecký obraz“ – Anastázia – vyjadrila svoje želanie oživiť „obraz Boha“:

"Pred ľuďmi chcem ja obraz Boha oživiť"...

A potom, ako odpoveď na spackanú modlitbu Puzakova, rozhorčene zvolala:

"Nie Boh ale Otec náš, On je Osoba, On je živá substancia. Otec je schopný cítiť a chápať, kedy sa rodí normálna komunikácia. A my"...

Ako dieťa nadula pery... a začala Megreho učiť modlitbu k Bohu, o čom si povieme nižšie.

A čo si myslíte vy, vážení čitatelia, sú to slová podobné na boj s náboženstvom?

Nie, toto nie je a nemôže byť žiadny boj! Všetko je veľmi prosté. V tomto čase náboženské učenia vädnú, klamať ľudí je čoraz ťažšie a ťažšie, preto Megre robí pokus reanimovať „obraz Boha“, ktorý sa nachádza v stave kómy, t.j. vytvoriť nové náboženstvo, namiesto už prežitých náboženských kultov.

Za druhé, Megre v skutočnosti nemá za cieľ oboznámiť čitateľov so skutočnou minulosťou a Kultúrou našich Predkov – Slovanov a Árijcov. Vo svojej knihe nespomína ani jeden slovanský zdroj. Namiesto toho nástojčivo reklamuje judo-kresťanskú Bibliu. V deviatich knihách sa spomína 64 krát a vždy pozitívne.

Veľa alebo málo? Ak berieme do úvahy skutočnosť, že o Védach sa zmienil iba jediný raz a aj to negatívne, tak je to veľmi veľa! Hľa jeho dialóg s ním vymyslenou Anastáziou:

"A védy môžeš plne preložiť?

Môžem. Ale načo na to strácať čas?"...

Nuž ako sa vám to páči? Judský porno-triler je preň kniha kníh, ale Védy sú iba motanicou, ktorú ani nestojí za to prekladať.

Po tretie, s cieľom „pokrstiť“ dôverčivého čitateľa, ak ešte nebol pokrstený, alebo „prekrstiť“, ak už bol pokrstený v inom náboženstve, je Vova Puzakov nútený hovoriť o niektorých smutných dôsledkoch násilného krstenia Rusi pre našich Predkov.

Autorita vždy zaujme ľahšie, pretriasanie cudzieho je jednoduchšie ako vytváranie vlastného z nuly. Preto aj bývalý fotograf prebehol po kresťanstve. Dáme slovo Puzakovi a uvedieme niekoľko citátov z jeho Cédrovej Biblie. V týchto nižšie uvedených citátoch obviňuje kresťanov v ničení Poznania, Kultúry aj ideológie Rusi, ničení nepokorného obyvateľstva, ako aj v žonglovaním s učením Krista tak aby bolo výhodné parazitujúcej moci:

"Súdiac podľa toho, že knihy pálili vo vatrách vždy, keď chceli zničiť poznanie alebo ideológiu, to nie náhodne niekto zničil aj všetky svedectvá o ruskej kultúre predkresťanského obdobia.

Čo si myslíš, kto?

Určite tí, ktorí novú kultúru, kresťanstvo na Rusi zavádzali...

Takto bola zničená kultúra našich prarodičov, aj Rus do náboženstva bola ponorená. Keby bola iba doplnená novou, Kristovou, možno by dnes bola úplne inou. Ale žrec do náboženstva Krista vložil svoje triky...

Cieľom kazateľov druhej vlny (kresťanov, A. K.) bolo výlučne ovplyvňovanie vládcov. Presvedčovanie vládcu o tom, že kresťanská viera upevní jeho moc, že sa stane večnou, že štát bude plne kontrolovateľný, riaditeľný a prekvitajúci.

S týmto cieľom aj boli zavedené doktríny: „Všetka moc je od Boha“, „Vládca je zástupcom Boha na zemi“...

Alexej Kulagin (ZDROJ)