Čierny mýty o vegetariánstve

Vegetariánstvo je všeobecné pomenovanie pre spôsob stravovania sa, ktorý vylučuje alebo obmedzuje konzumáciu potravín živočíšneho pôvodu a je založený na potravinách rastlinného pôvodu.

Tartaria Vladimír Laubert Strava

Téma jesť či nejesť mäso má ešte veľmi ďaleko od jednoznačného uzavretia. My sme našu pozíciu už neraz prezentovali, ale ukazuje sa, že nejaký ten dodatok určite nezaškodí.

Podnetom na tento článok bol pobyt slovenských detí na medzinárodných športových hrách v máji tohto roku (2019) v Chanty-Mansijsku v Rusku.

Kto zažil nejakú väčšiu spoločenskú akciu v Rusku, ten si určite všimol, že vždy podávajú veľa rôznych kaší – typická je napríklad pohánka, ale aj všakovaké strukoviny a podobne.

Práve na tejto akcii sa naša výprava stretla s vysvetlením – pre nás dosť prekvapujúcim – že v školách Ruskej federácie sa nesmú deťom servírovať také (u nás „obľúbené“ a demokratické) potraviny ako cereálie, šunky a párky. Pod cereáliami rozumieme všakovaké „zdravé“ zmesi, v ktorých nikto nevie čo tam naozaj je. Predáva ich intenzívna reklama, ktorej u nás nanešťastie podliehajú v prvom rade nevedomí rodičia.

Obyčajné – a čo do zloženia jasné – klasické ovsené vločky sú v poriadku.

Šunka a párky sú zakázané preto, lebo ich zloženie je tiež nepredpovedateľné – vyrábajú sa totiž zo všakovakých „komponentov“, pričom mäso ani zďaleka nie je ich dominantnou zložkou.

Kto má záujem o zdravie svojich detí, ten im určite vnucovať takéto „potraviny“ nebude.

 

Ak ponecháme tento argument, tak vegetariáni sú spravidla konfrontovaní s „odbornými“ faktami, že mäso obsahuje také dôležité látky, že bez nich sa nie je možné normálne a zdravo vyvinúť. Kto dodáva takéto argumenty? Správne – nepomýlite sa ak odpoviete, že mäsožravci.

Je naozaj prekvapujúce, ako mnohí – inak normálni a neraz nadpriemerne inteligentní – ľudia šíria v skutočnosti nepodložené fámy o nevyhnutnosti jedenia mäsa. Ale najprekvapivejšie je to, že tomu aj sami – bez overenia – veria.

Na svete žijú milióny ľudí, ktorí mäso vôbec – a mnohí úplne od malička – nejedia a napriek tomu netrpia dystrofiou. Nielenže vyzerajú úplne normálne – na nerozoznanie od mäsožravcov – ale v mnohom ich neraz aj predstihujú. Vo vedeckých kruhoch sa stále kultivuje názor, že plnohodnotné bielkoviny obsahuje len mäso, ryby, hydina, vajcia a mliečne produkty. V jednej z najväčších svetových lekárskych univerzít – v Karolínskom inštitúte vo Švédsku – ale aj v nemeckom inštitúte Maxa Plancka boli uskutočnené dôsledné medicínske výskumy a ich výsledky dokázali, že väčšina zeleniny, ovocia, semienok aj obilnín je zdrojom plnohodnotných bielkovín, ktoré sa navyše – na rozdiel od mäsa – ľahko trávia a neobsahujú toxické častice. Konzumácia prírodných produktov v zodpovedajúcom a dostatočnom množstve úplne vylučuje, žeby organizmus mohol trpieť nedostatkom bielkovín.

Okrem iného tu pred nami leží aj jeden prirodzený argument: rastlinami sa stravujú zvieratá, a táto strava je pre ich absolútnym zdrojom všetkých druhov bielkovín. A ak zvieratá môžu požívať rastlinné bielkoviny, tak prečo by tak nemohol činiť človek? Vegetariáni takto v skutočnosti získavajú stravu „priamo od zdroja“, ale mäsožravci skrz sekundárne spracovanie tej istej rastlinnej potravy formou mäsa bylinožravých zvierat. Samozrejme plus karma a ďalšie „prímesi“.

Odborníci vedia aj to, že je už dávno dokázané, že organizmus dokáže sám vyprodukovať tzv. „nenahraditeľné“ amínokyseliny. Na internete už nájdete dostatok údajov a tabuliek, z ktorých je jasné, že mliečne produkty a obilniny obsahujú dostatočné množstvo nevyhnutných aminokyselín. Výživová hodnota bielkovín však závisí ešte aj od miery ich absorbovateľnosti organizmom. A tu sú neprekonateľní lídri bielkoviny mliečnych produktov – mlieko, tvaroh, syry a pod. a v žiadnom prípade nie mäso, pretože to musí organizmus oveľa dlhšie tráviť a jeho bielkoviny sa horšie absorbujú.

Len si zopakujme, že Ajurvéda považuje za najharmonizujúcejšiu stravu mlieko a med.

Ďalšou „obľúbenou“ skupinou argumentov mäsožravcov sú tuky. Tie sa podľa svojich zložiek – mastných kyselín – delia na dva druhy: nasýtené a nenasýtené, čím sa rozumie stupeň nasýtenia kyselín atómami vodíka. Tuky mäsa tvoria predovšetkým nasýtené mastné kyseliny, ktoré však svojou výživovou hodnotou hodne zaostávajú za nenasýtenými, ktoré obsahuje rastlinná strava. Nasýtené mastné kyseliny navyše nielen negatívne vplývajú na výmenu tukov v organizme či fungovanie a stav pečene, ale aj zvyšujú vývoj aterosklerózy. A nenasýtené mastné kyseliny posilňujú cievy aj pozitívne ovplyvňujú látkové procesy prebiehajúce v koži a sliznici.

Pokračovať môžeme minerálnymi látkami, ktoré sú dôležité pre plnohodnotnú látkovú výmenu v organizme. Ide najmä o železo a fosfor, ktoré sa nachádzajú v mäse a rybách. Na internete aj v literatúre nájdete množstvo tabuliek, ktoré dokazujú, že niektoré krúpy, pohánka, zelenina a ovocie značne (v niektorých prípadoch aj 10-násobne) predstihujú obsahom železa mäso. Presne tá situácia je aj u fosforu.

Ak by sme sa prizreli vitamínom, tak tu je vari ešte viac každému známe, že ich najväčším zdrojom sú rastliny. Mäso ich obsahuje veľmi málo a vitamíny A a C sa v mäse nenachádzajú vôbec, pričom vitamín skupiny B sú v rastlinách obsiahnuté v oveľa väčšej miere ako v mäse. A nedostatok vitamínov spôsobuje vážne ochorenia.

 

Teda z vedeckého pohľadu – analýzou rastlinnej potravy – môžeme smelo uzavrieť, že rastlinné a mliečne potraviny sú nielen plnohodnotnými potravinami, ale obsahujú aj celý komplex všetkých nenahraditeľných aminokyselín. Neexistuje hodnotný ukazovateľ, v ktorom by mäso predstihovalo rastlinnú potravu.

Vegetariánstvo je všeobecné pomenovanie pre spôsob stravovania sa, ktorý vylučuje alebo obmedzuje konzumáciu potravín živočíšneho pôvodu a je založený na potravinách rastlinného pôvodu.

Sú smery, ktoré zachádzajú až do extrémov, ale prirodzené, mliečno-rastlinné stravovanie je pravdepodobne najrozšírenejšie. Vychádza najmä z etických princípov, hoci je aj ekonomickejšie.

Ak sa vnímavo poobzeráte okolo seba ľahko zistíte, že konzumácia mäsa spôsobuje agresivitu, pričom nemusí ísť hneď o fyzickú. Veľmi často sa dá vidieť zaujímanie postoja „riaditeľ zemegule“.

 

Okrem iného treba vedieť, ako vo väčšine prípadov týrajú zvieratá keď ich zabíjajú. Zviera na bitúnku by malo hneď na začiatku byť usmrtené eklektickým prúdom – ale toto zariadenie im často nefunguje. Okrem toho náklady na elektriku „treba šetriť“, takže mäsiari postupujú asi takto. Osekávajú zvieratám nohy zaživa – často ešte súťažia kto to dokáže lepšie. Potom ešte živé zviera napichnú o bedrovú kosť na hák a „spracovanie“ pokračuje. Derú kožu, párajú, vyrezávajú hrtan a podobne. A vôbec ich nezaujíma, že zviera ešte žije.

Kúpou a konzumáciou „nenahraditeľného“ mäsa každý mäsožravec podporuje tieto skutočné zvery na dvoch nohách. Svojou finančnou podporou si samozrejme „ladí“ aj karmu. Každá akcia vyvolá neodvratne reakciu. Ale toto je všeobecne známe.

Energia utrpenia a posledné myšlienky v hroznej bolesti umierajúcich zvierat ostávajú v každej bunke mäsa ako program. Okrem toho je známe, že zvieratá kŕmia všakovakými geneticky modifikovanými rastlinami, rastovými hormónmi a inými látkami, aby v čo najkratšom čase a čo najviac pribrali. A toto všetko – vrátane nehmotnej programovej zložky – mäsožravec-spotrebiteľ konzumuje.

Výsledky vidíme okolo seba všade. Okrem všakovakých chorôb aj v spôsobe správania sa ľudí. Védická kultúra považuje mäso za potravinu Živlu NEVEDOMOSTI. Z tohto pohľadu poznáme tri základné Živly: Cnosti, Strasti a Nevedomosti. A tu je spojitosť očividná. Kto chce dosiahnuť stav existencie v Cnosti, ten by aj mal jesť potravu zodpovedajúceho Živlu.

Kto chce ostať v Matrici Strasti – tiež to záleží iba na jeho/jej rozhodnutí.

 

Ale musíme dodať, že nič vo Svete nie je priamočiare či čierno-biele. Každý hráč v 12-rozmernej Hre tu prichádza so svojou karmou, výškou prístupov do Jemnohmotného Sveta a samozrejme aj úlohami aktuálnej inkarnácie. Môžeme stretnúť vysokorozmernú bytosť, ktorá sa vymyká všetkým stanoveným pravidlám – napríklad konzumuje mäso – ale pritom prináša človečenstvu obrovské Znanie. A potom zase nízkorozmernú bytosť, ktorá chodí v kroji či detailne počíta všetky látky vo svojej rastlinnej strave neraz aj všakovakými prístrojmi na baterky. Kto je kto, resp. ktorá energia je aká je možné zodpovedajúco určiť jedine schopnosťou preciťovania energií. Všetky ostatné metódy nie sú 100% spoľahlivé. A už vôbec nie súhrn pravidiel zostavený pre Noc Svaroga. Tá je už minulosťou.

Vari môžeme poznamenať, že jedením mäsa ako vysokorozmerná bytosť sa nestávame automatiky vysokorozmernou bytosťou. Nato je potrebné počúvať Múdrosť, ktorú nám podáva a konať to, čo nám odporúča. Ale iba konzumáciou rastlinnej potravy sa tiež nemožno stať osvietenou bytosťou. Za všetkým je nevyhnutná naša osobná, vytrvalá práca na sebe samom. Kúpiť sa to nedá. A tiež nezabúdajme ani na to, že iba silné a „dokonale“ zdravé telo dnes nestačí. Veď na Titaniku boli všetci zdraví...

Fixné vzory nepodliehajú vývojovým zmenám – iba strnulo stoja. Bez ohľadu na to, že môžu „pekne voňať“. Veď reklama je iba silno navoňaná zdochlina. A spotrebiteľ berie to najčastejšie reklamované a najlacnejšie. Popritom si ani neuvedomí, že pravidlá Matrice s poľom Hry „Spotrebiteľ“ neplatia len pre supermarkety. Vatikán ich zostavil pre každodenný život. Ak raz niekto prijal pravidlá a nástroje Hry Matrice „Spotrebiteľ“, tak je spotrebiteľ vo všetkom – aj v živote aj v spoločenských vzťahoch. Tu iba dodajme, že hodnota je iné ako býva cena. Spotrebiteľ však vidí iba cenu.

Slovanstvo Noci Svaroga a Slovanstvo Rána Svaroga nie je jedno a to isté. Každé má svoju úlohu aj svoje nástroje. Ale veď aj v zime a lete sa nielen obliekame, ale aj chováme inak.

Niektorí mäsožravci síce uznávajú, že v rastlinnej potrave sú látky v prijateľnejšej forme, ale zároveň tvrdia, že dnes je pôda tak znečistená, že lepšie je konzumovať mäso.

Táto logika je viac ako otázna. Ak je pôda rovnaká, tak rastliny na nej rastúce sú rovnaké pre človeka aj zvieratá. A kvalitu spracovania skrz mäso bylinožravého zvieraťa sme už opísali.

Napriek tomu však mnohým uniká jeden síce očividný, ale akosi nevidený fakt, ktorý je možno ľahko vypozorovať každému – ak chce. Každé leto na lúkach či trávnikoch kosíme množstvo trávy, ktorú potom zhŕňame na kompostovanie, alebo niekde vyvážame. Ale napriek tomu, že z trávnikov odvážame tony pokosenej trávy, z pôdy pod ňou neubudne ani gram. Ako to teda je – skade sa berie energia na rast trávy, ak nie je dodávaná odoberaním látok z pôdy?

Toto je jeden z najjednoduchších príkladov ako pochopiť pôsobenie energií vôkol nás. Každá rastlinka čerpá z okolia Riežu (Pránu), ale „pre oči to nevidíme“. Môžeme teda povedať, že v rastlinách je predsa len čosi, čo určite v žiadnom zvierati nie je – ľahký prísun energie z okolitého prostredia. Stačí ich iba polievať a rastú samé. Ale videl niekto nejaké zviera, ktoré bude rásť a naberať na váhe iba pitím vody? Ak konzumujeme rastlinnú potravu, tak konzumujeme aj túto energiu. Opačne to neplatí.

Súvisiace

Komentáre

comments powered by Disqus