Ilúzia zmeny

Takto môžu slová vyvolávať aj telesné reakcie

Dnes sa dotkneme špecifickej problematiky svojim spôsobom „na požiadanie čitateľov“. Hoci principiálne nemá zmysel reagovať na takýto druh podnetov – naše stanovisko sme uviedli už neraz – prišlo nám niekoľko odporúčaní na „dobrý článok s aktuálnou tematikou“ z prostredia Slobodného vysielača, tak si niečo krátko zopakujeme. Zopakujeme, pretože nejde o nič nové. Vopred oznamujeme, že odporúčaný článok rozoberať nemienime. Každý si nesie zodpovednosť za svoje činy sám. Máme tým na mysli fakt, či dokáže myslieť a rozhodovať sám, alebo mu musí vložiť do mysle myšlienky pop.

Z určitého pohľadu možno považovať odporúčania takéhoto druhu aj za provokáciu, ale tento motív nebudeme rozoberať. Na začiatok si pripomeňme, že Slobodný vysielač v časoch Slovenského národného povstania podával informácie, ktoré napomáhali koordinácii vojenských operácií povstalcov proti ozbrojeným silám nacistického Nemecka operujúcimi spolu s ozbrojenými zložkami fašistického Slovenského štátu. Ak teda dnes z identicky nazvaného subjektu zaznievajú chválospevy na prezidenta fašistického štátu, je to svojou podstatou revanšizmus. Koľko ľudí sa zamyslelo nad tým, že by mohlo ísť o výsmech všetkým, ktorí padli v boji proti fašizmu?

Fašistický štát rukami svojho prezidenta vyznamenával fašistov za „dobre vykonanú prácu“:

Koho vlastne vyznamenával sa môžete dočítať aj na iných miestach. V bojoch proti našim ľuďom a aj v trestných výpravách proti civilnému obyvateľstvu našej krajiny napomáhalo dostatok „dobrých kresťanov“:

Vyznamenanie od Tisa
Dirlewangera, ktorý v predchádzajúcich rokoch nazbieral dostatok skúseností v boji s partizánmi a „banditmi“, odvelili na Slovensko. Jeho brigáda pôsobila na úseku medzi Martinom a Ružomberkom a zapojila sa do bojov s povstalcami.
Medzi nemeckými vojakmi, ktorých po potlačení SNP v Banskej Bystrici vyznamenával prezident Jozef Tiso, tak nechýbal ani Dirlewanger. Muž, ktorý už mal v tom čase na rukách krv desiatok tisíc nevinných ľudí.
Tiso mu 30. októbra 1944 udelil najvyššie vojenské vyznamenanie Slovenský vojenný víťazný kríž prvej triedy s mečom.
Na sklonku roka Dirlewangerovo komando presunuli do oblasti Šiah, aby bránilo postupu Červenej armády. Onedlho ich však opäť vyslali na iné miesto, tentokrát do Nemecka, ktoré sa už zúfalo bránilo obrovskej presile spojencov.

Z nášho pohľadu je niekedy ťažko pochopiť, načo nám niektorí čitatelia odporúčajú zdroje, ktoré v podstate nemajú nič spoločné s Kultúrou našich Predkov. Použime teda takýto druh článku ako vzorový príklad na priblíženie prečo je to zvláštne.

 

Už ani nevieme koľko krát sme sa vyjadrovali k novému samonázvu niektorých obyvateľov našej krajiny „SLOVEN“. Ani jeden veľký národ Európy si za posledných 1 000 rokov nezmenil svoj samonázov – lebo by si zmenil aj svoj osud a odpojil by sa od jednotného poľa udalostí jeho predkov v minulosti, teda od toho, čo nazvali história. Ani Nemci, ani Francúzi, ani Angličania či Holanďania atď. to neurobili – a vedia dobre prečo. Všetci odpradávna vedia, že aký názov dajú lodi taký bude mať aj osud. Nikto rozumný si nedá samonázov napr. „Debil“, „Idiot“, „Predajná prostitútka“ a podobne. Ale podľa názoru niektorých ľudí je jedno, ako sa kto nazve, veď o „nič nejde“. Teda ak sa niekto pasuje za Slovena či Slováka, tak tým nám dáva najavo, že Slovieni – ktorých sa v minulosti cudzinci veľmi obávali – sú preň cudzinci. Ale o Slovienoch hovorí aj Proglas, o Slovienoch hovorí aj opis panónskejo života Cyrila a Metoda a vôbec celá kresťanská tradícia – veď ešte aj gréckokatolíci majú liturgiu v staroslovienčine, nie v „staroslovenčine“. Slováci a Sloveni tu vtedy proste neboli. Veď  malé deti si nespomínajú čo zažili dospelí ďaleko pred ich narodením – oni, malé deti vtedy ešte neexistovali. Preto si ani nemôžu nič pamätať o Slovienoch – a Starosloviensku Bukvicu sa ani nesnažia učiť. Vierovyznaním sme boli Slavjani, samonázov SLAV sme používali tiež. Hovoríme my, lebo sa hlásime k našim Predkom, sme súčasťou tých istých prastarých Rodov. No a Slováci a Sloveni môžu hovoriť – majúc na mysli Slovienov – ako o „nich“, nie o „nás“. Je to úplne prirodzené – veď hovoria z ich pozície o cudzincoch.

A práve náš názov SLAV použili Anglosasi na vytvorenie svojho výrazu SLAVE – rab, t.j. otrok. V rámci toho istého projektu „domestikovania“ Slovienov nám zostrojili aj ich ďalšie slovo – SLOVEN. Ktorý národ prvý vytvoril slovo, ten aj zadal do podvedomia jeho prvobytný Obraz a je súčasťou aj jeho egregoru. Ak hovoríme o podvedomí, hovoríme o tom, čím sme neviditeľne všetci prepojení na veľmi hlbokej úrovni, teda o tom, čo nazývame tradične Večnosť. Deti však očividne nevedia ako Vesmír funguje...

Každý zvuk, každá frekvencia je špecifická a neopakovateľná, preto jedno slovo nikdy nemôže mať viacero významov či súvislostí – v podvedomí. Tým myslíme skutočných významov. Nervové bunky – neuróny – vytvárajú v našom mozgu rozličné reťazce – moduly – ktoré sa dokážu jedna s druhou spájať nie iba na úrovni pologúľ mozgu. Keď počujeme alebo čítame slovo, tak prostredníctvom elektromagnetických procesov aktivujeme niekoľko reťazcov súčasne. Dochádza k spusteniu tzv. modulového programu. Účinok týchto modulových programov zahŕňa aj tie štruktúry nášho mozgu, ktoré zodpovedajú za riadenie funkcií organizmu. Takto môžu slová vyvolávať aj telesné reakcie. Magické – staré, prapôvodné – slová umožňujú meniť staré a neželateľné modulové programy a využívať nepoznané parametre tých našich modulov, ktoré dávajú pozitívne vlastnosti a silu.

Každé slovo má svoj zmyslový význam, nesie svoje emocionálne zafarbenie a vyžaruje špecifickú energiu. Vyslovené slovo vyvoláva konkrétnu reflexiu u poslucháčov. Slovo formuje motiváciu chovania sa človeka a ak je cudzieho pôvodu, tak v podvedomí sa ukáže ten jeho zmyslový význam, ktorý je uložený v genetickej pamäti človeka cudzej národnosti.

Cudzí významový aparát rezonuje s nastavením našej Duše negatívne. Preto pozor na také slová – „SLOVEN“ je cudzie slovo, význam nájdete v anglickom slovníku. WAW (WAU a podobne) je zase meno písmena hebrejskej abecedy – je ňou napísaná Kabbala – a zvuk predstavuje privolávanie boha strachu. Cudzie slová – hoci aj pozitívne – nikdy neúčinkujú na podvedomie tak, ako by mohli naše rodné, ktoré formujú v podvedomí Obraz našincovi dobre pochopiteľný.

Ľudský mozog je ako počítač, vyhodnocuje každé slovo porovnávaním s údajovou databázou tak, že ho identifikuje. Ak sa do našej psychiky zavedú cudzie kľúčové slová, tak postupne dôjde k zmene hodnotovej orientácie nášho človeka, jeho psychológie. Používanie cudzích slov v širokom spektre masovokomunikačných prostriedkov je ako drezúra zvierat v cirkuse – postupne formuje reakciu človeka na konkrétne príkazy. Realizuje sa povolenie na neurónovo-lingvistické programovanie ľudí.

Človek v závislosti od úrovne svojej individuálnej psychologickej pevnosti reflektuje na kľúčové slová a chová sa zodpovedajúcim spôsobom. Toto už možno pozorovať na elementoch chovania sa nášho dorastajúceho pokolenia. Ono nie je psychologicky chránené a postupne osvojuje si „propagandistické bahno“, zamieňajúc hodnotové akcenty presmerovaním na prirodzené, štandardné inštinkty, čo v značnej miere napomáha strate duchovno-mravného základu.

Zvukový účinok sa posilňuje zodpovedajúcim „obrázkom“, čím sa u človeka zapája prvý signálny systém.

Cudzie slová, ktoré preberáme a zavádzame do našej lexiky spôsobujú vznik disonancie vnútri nás, na úrovni podvedomia vzniká boj motívov, ktorý neraz dovádza k strate vnútornej rovnováhy organizmu.

V Anglicko-slovenskom slovníku, ktorý vydalo vydavateľstvo LOGOS z Bratislavy r. 1999 (ISBN 80-968138-1-1), môžeme na strane 825 pod termínom SLOVEN nájsť vysvetlenie: [‘slavn] n 1. neporiadnik, lajdák, šuchta, neporiadna ženská. Sloven-ka – v zmysle pravidiel tvorby slov známych z lekcií Staroslovienskej Bukvice – je niečo ako „prostitútka“, „jedna z prostitútiek“. Autori – priami pokračovatelia „hrdinských činov“ popov-exorcistov z 10. storočia zrejme usúdili, že už je načase zabrániť prebúdzaniu sa spiacich mužov Slovienov – pod hrozbou nového veku – v našom národe, a preto zavádzajú nový psychoprogram. Tentoraz pre mužov.

 

Médium, ktoré – hoci nenápadne – podsúva národu kresťanskú doktrínu je iba pokračovateľom aktivít tej istej kresťanskej cirkvi, ktorá pred viac ako 1 000 rokmi viedla križiacke výpravy zamerané na fyzickú likvidáciu ako našich Predkov, tak aj našej Kultúry – vrátane pálenia kníh. Na našom území boli oveľa úspešnejší ako východnejšie. U nás sa nezachovalo nič. Genocída (domáceho obyvateľstva) je dnes podľa zákonodarných systémov všetkých krajín – minimálne teda Európy – zločinom proti ľudskosti. Kresťanská cirkev – myslíme všetky všeobecne, lebo vtedy neboli ešte rozdelené  – je priamou pokračovateľkou, presnejšie stále tou istou inštitúciou s dokázateľne kriminálnou minulosťou, ktorá krvavé jatky v minulosti viedla. Hľa, o mafii síce vieme, ale tá je aspoň oficiálne zakázaná a musí fungovať ilegálne. Ale kresťanské cirkvi sú nielen na očiach, oni si ešte vedú aj prekvitajúce cirkevné off-shory – dostali majetky ktoré im nepatrili, barbarsky drancujú naše lesy a ešte neplatia ani cent daní. Takže bod jedna – máme do činenia presne s tou organizáciou, ktorá „priemyselnými jatkami“ v minulosti vyrezala našich Predkov a zmocnila sa ich majetkov.

Bod dva – práve kresťanské cirkvi dostali absolútnu zelenú pre svoju činnosť po prevrate r. 1989. Odvtedy vyučujú náboženstvo na všetkých školách, vedú rôzne vzdelávacie programy a vôbec zásadným spôsobom formujú spoločenské vedomie Slovenska. Stav našej spoločnosti – odborné inštitúcie, poprevratové vlády a parlamenty – sú priamym výsledkom ich aktivít. Sme spokojní s tým, čo vychovali? Prečo toľko ľudí u nás kritizuje dôsledky, ale nerieši príčiny? Žeby krátkozrakosť, neschopnosť rozoznať príčiny od dôsledkov?

Bod tri – prečo si myslíme, že bez nich sa nedá? Neukázali už dosť? Veď majú nás pod kontrolou viac ako TISÍC ROKOV.

 

Logická je iba jediná otázka – kde nás môžu doviesť lídri takejto organizácie – nech sa ich médium volá akokoľvek? Dr. John Coleman vo svojich knihách uviedol správnu diagnózu: „Kto nepozná minulosť je odsúdený na jej opakovanie“. Preto je potrebné vytvárať „deti“, tie minulosť určite nepoznajú.  A neraz sme citovali aj rímskeho cisára Marka Aurelia:

Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci.

V týchto súvislostiach niet viac čo dodať. Nám odporúčaný článok je z kresťanského média a začína obrátením sa na Slovenov... čítajte detičky, rabi Jehovu. Slovieni však vedia, že je „neprávosť mať pána, ba väčšia byť pánom“.

 

Keď už sme pri tomto médiu, tak nečudo, že z jeho prostredia už tradične zaznievajú útoky proti nám. Od „ufoslovanov“ po ďalšie, viac sofistikované. Z času načas nám prichádzajú – už pomerne dlho – aj naivné odporúčania, že by sme mali s nimi „spolupracovať“, veď vraj „hovoria to isté“. V počiatočných fázach svojej existencie nás oslovilo niekoľko našich čitateľov, že ich dobre poznajú a že nás odporučia. Odporúčania však nikdy neboli pretavené do výsledku – veď ako môže kresťanské rádio spolupracovať s pohanmi Slovienmi? Nič iné ani nemožno nikdy očakávať. Časť dôvodov sme uviedli aj vyššie v tomto článku.

Zo spektra síl za týmto médiom treba spomenúť aj hľadačov grálu. Už Ahnenerbe sa touto otázkou zaoberalo, ale na rozdiel od nich sú dnes rozšírení hľadači napojení na náboženský egregor vytvorený vyvoleným národom. Medzi rovnými niet vyvolených, teda kto zaujíma postoj vyvoleného určite nemá na mysli rovnosť typickú pre tradičné občiny a Kopné právo Slovanov. V roku 2015 sme sa zúčastnili jednej konferencii. Hneď po nás pokračoval príspevok hľadača grálu, ktorý dnes údajne už pracuje pre spomínané kresťanské médium. Hoci akcia sa konala pod hlavičkou slovanskej tematiky, príspevok pána hľadača bol na nosnej frekvencii „prenechajme aktivitu vyspelejším národom“ – veď my sme inak očividne nepodstatní... Tento pán chodieva po Slovensku a prednáša o potrebe dávať pozor na „tých Slovanov, ktorí sa v poslednej dobe nebezpečne aktivizujú“. Tento postoj je typický pre celú skupinu hľadačov vrátane skupiny v Čechách, ktorého „pobočku na Slovensku“ predstavuje zmienený hľadač. Aký impulz pre Slovanov môže vygenerovať takýto „vlastenec“? Často nám cudzinci podsúvajú prívlastky ako „holubičí národ“ – ale tu je ukrytá dôležitá symbolika. Odborníci vedia, že holub je jediný zástupca vtáčej ríše, ktorý svojich vlastných starých a chorých doďobáva na smrť. Nie náhodou je symbolikou kresťanstva „Duch svätý v podobe holubice“ či motív holubice podprahovo podsúvaný Slovanom.

Pri tejto príležitosti si môžete všimnúť ďalšiu techniku čiernej mágie, ktorú „vyspelejšie národy“ na nás použili. Preambula našej Ústavy sa odvoláva na Cyrila a Metoda. V preklade to znamená, že naša republika je farský, off-shoreový servis pre kresťanskú cirkev. V podstate už vôbec nezáleží na tom, čo sa ďalej v texte spomína – „právo“ kresťanskej cirkvi beztrestne drancovať našu krajinu je zákonne nenapadnuteľné – a výsledky už vidno na každom kroku.

Rovnako to je aj s predmetným článkom. Oslovenie – „Preambula“ – je orientované na Slovenov, teda ten, kto ho začne čítať sa už na úrovni podvedomia zaradil medzi Slovenov. To bude pravdepodobne hlavná myšlienka – posilniť psychoprogram Slovenov v podvedomí našich ľudí. Ďalej sa síce spomínajú aj nejaké tradične Slovanské termíny – Rod a pod. – ale presne ako v Ústave, samé osebe nič na podstate nemenia. Cieľ bol dosiahnutý.

 

V zmysle „zlodej kričí chyťte zlodeja“ môže aj takéto médium šíriť informácie, ktoré sú v spoločnosti aktuálne a tak zbierať „pozitívne body“. Prizrime sa teda problematike hroziaceho prechodu vlny utečencov cez Slovensko cez optiku hľadačov grálu z kresťanského média. Podľa ich zásad sme menej rozvinutí, teda máme prenechať aktivitu rozvinutejším národom – výzva hodná Slovena. Pod rozvinutejšími národmi majú tradične na mysli cudzie národy Západu – najčastejšie Európske a USA. Vlna utečencov je pred našimi dverami, nezaškodí si teda pripomenúť, ako bol presne tento element riadenia spoločnosti už v Európe – naposledy – použitý práve „vyspelejšími“ Anglosasmi. Aby sme neboli napadnutí za „zaujatosť“ použime ich – Západné – zdroje.

Práve Západ vytvoril legendu, že Sovietska armáda pri oslobodzovaní Európy znásilňovala všetky ženy, ktoré im prišli pod ruku. Ale pri návšteve Viedne – ktorú tiež oslobodila Sovietska armáda – vám sprievodkyne múzeí samé povedia, že Viedenčania sú dodnes veľmi vďační Rusom, že práve oni oslobodili Viedeň. Je to – podľa ich vlastných slov – jediné západné európske veľkomesto, ktoré nebolo vydrancované a ženy poznásilňované.

Známa židovská historička Miriam Gebhardt tvrdí, že v Západnej okupačnej zóne západní spojenci – podľa logiky hľadačov grálu rozvinutejšie národy ako Slovania – znásilnili milióny Nemiek. Napriek tomu sa na Západe stále drží pri živote verzia, že Nemky znásilňovali vojaci Červenej armády.

Podľa údajov knihy známej historičky bol milión žien v Nemecku znásilnený vojakmi západných spojencov po ukončení Druhej svetovej vojny na územiach, ktoré okupovali. Príchod okupačných spojeneckých vojsk bol ponímaný ako vybavovanie si účtov so ženami porazeného nacistického Nemecka. Tieto obete z hanby desaťročia mlčali o poníženiach, ktoré museli prežiť. Minimálny odhad je 860 tisíc obetí – žien, dievčat, ale aj mužov a chlapcov – bolo znásilnených vojakmi západných spojeneckých vojska a ich napomáhačmi. Bol to veľmi rozšírený jav.

Dnes je už jasné, že hlavnými zločincami boli vojaci USA a Anglicka. Miriam Gebhardt zhromaždila dôkazy formou rozhovorov s obeťami zločinov, ktoré vypovedali o hrozných skúsenostiach po tom, ako sa dostali do rúk britských a amerických vojakov. Títo si proste užili to, prečo najmä šli do vojny. Len zopakujme, keď sa spojenci vylodili v Normandii, tak celá nemecká branná moc pozostával iba zo 40% svojej pôvodnej mohutnosti. Väčšina – elitní vojaci – zahynuli už predtým na Východnom fronte.

Existujú aj ďalšie zdroje, ktoré Miriam Gebhardt neuvádza – kto sa najviac koncentroval na znásilňovanie. Hľa čo si zapísal vojak Židovskej brigády britskej armády, bývalý židovský partizán Charoch Bartov o náladách vo svojej brigáde: „Nie veľa: tisícka zhorených domov. Päťsto zabitých. Stovky znásilnených žien... Preto sme tu. Nie kvôli výsadám od Roosewelta. Nie kvôli Britskému impériu. Nie kvôli Stalinovi. Sme tu, aby sme sa pomstili za krv. Obyčajná, surová, židovská pomsta. Jeden raz, ako Tatári. Ako Ukrajinci. Ako Nemci. My všetci sme krásni, dobrí chlapci... Všetci vojdeme do jedného mesta a spálime ulicu za ulicou, dom za domom, Nemca za Nemcom. Prečo by sme si iba my mali pamätať Osvienčim. Nech si aj oni zapamätajú jedno mesto, ktoré sme zničili my.“

V roku 2013 vyšla prekvapivá kniha ČO ROBIA VOJACI: SEX A AMERICKÍ VOJACI V ROKOCH DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY od profesorky histórie na Univerzite vo Wisconsine, Madison, Mary Louise Roberts. V predslove hovorí: „Moja kniha vyvracia starý mýtus o amerických vojakoch, ktorí – podľa verejnej mienky – sa vždy chovali dobre. Američania sa zaoberali sexom všade a so všetkými, na kom bola oblečená sukňa. Vojakom, ktorých posielali na druhý kontinent sľubovali „erotické zábavy“, pričom práve túto „Misiu“ plnili s veľkým nasadením. Navyše, v USA bola vtedy tvrdá diskriminácia černochov a Afroameričanov, ktorým takto šikovne podsunuli myšlienku, že európske „zábavy“ sú veľmi dobrým spôsobom ako sa „pomstiť belochom“ za všetko.

Spojencom – silám demokracie a rovnosti – sa v máji 1944 konečne podarilo dobiť Monte Cassino v centrálnej časti Talianska. V radoch spojeneckej armády slúžili Maročania – aj dnes „utekajúci“ do Európy – ktorí boli čo do vojenských kvalít iba šedým priemerom. Zato však im nebolo rovných v zabíjaní zajatcov a znásilňovaní civilného obyvateľstva. V noci hneď po páde Monte Cassina celá divízia marockých vojakov – 12 000 Maročanov – opustila svoj tábor a napadla skupinu horských dedín v okolí Monte Cassina. V týchto dedinách znásilňovali všetky ženy a dievčatá, ktorým sa nepodarilo ujsť – odhaduje sa okolo 3 000 obetí vo veku od 11 do 86 rokov. Navyše zabili vyše 800 dedinčanov za to, že sa pokúšali brániť svoje ženy a dcéry. Niektoré ženy skupinovo znásilňovali do takej miery, že viac ako 100 z nich zomrelo na následky.

Marokánci brali najkrajšie dievčatá na skupinové znásilňovanie a pred každou z nich sa vytvárali dlhé rady černochov v túžobnom očakávaní svojho poradia, zatiaľ čo ďalší Maročania pevne držali obete. Dve sestry – 15 a 18 ročné – znásilnilo vyše 200 Maročanov každú. Jedna z nich zomrela, druhá prežila zvyšných 53 rokov života na psychiatrickej klinike. Maročania v dedinách znásilňovali aj chlapcov.

Tieto údaje zverejnil v správe The Women of Monte Cassino Wiliam Luther Pierce.

Zdrojov – aj na internete – je oveľa viac, ale pre nás to stačí. Na vytriezvenie.

 

Ak sa snažíme prinavrátiť našu Kultúru, tak určite nemôžeme spolupracovať s tou istou organizáciou – kresťanskou cirkvou v akejkoľvek "farbe" – ktorá to všetko v minulosti spôsobila. Navyše nimi podporované médiá – napriek pár krásnym slovám – len pokračujú v posilňovaní podprahovej kontroly vedomí našich ľudí. Nemajú problém vziať medzi seba hľadača grálu, aby nám mohol poradiť, že sme druhoradý, holubičí národ a máme prenechať všetko dôležité "vyspelejším národom". Nuž, vyspelejšie národy nám tu už začínajú dodávať novú generáciu Maročanov...

Z Knihy Svetla vieme, že nič vo Vesmíre nebráni vývoju Ducha okrem neho samého. Kto sa chce vyvíjať tak, že odovzdá riadenie svojho vývoja popom – ten nevie, čo to znamená byť Slovien. A raz dané povolenie ospravedlňuje všetko, čo z toho vyplýva pre toho, kto povolenie dobrovoľne – aj keď z nevedomosti – dal. Nevedomosť neospravedlňuje, nevedomosť – lenivosť Ducha vyjadrená psychoprogramom s názvom SLOVENTM – je najťažším hriechom.

 

Záverom si môžeme zacitovať z Knihy Svetla:

Čin ktorejkoľvek Duchovnej bytosti sa v prvom rade odráža na nej samej.
Pretože ktorákoľvek individualita má absolútnu slobodu výberu,
jej rozhodnutie vplýva na jej vlastnú štruktúru.
Od rozhodnutia závisí jej ďalší osud:
jednými činmi vyvíjajúca sa osobnosť umožňuje svoj výstup nahor po rôznych priestoroch Zlatej Púte,
inými činmi sa zaťažuje, upevňuje spojenia,
ktoré brzdia vývoj,
a aj ťahajú nadol, do Temných Svetov.
Toto aj predstavuje Kon Bohyne Karny:
v prípade nemožnosti výstupu vzniká nevyhnutnosť prejsť nanovo celý Kruh Života,
ale už po druhých Reálnostiach,
kvôli dokončeniu nevyhnutnej práce na svojej Duchovnej bytosti.

Súvisiace