Kráľovstvo Slovanov - Mauro Orbini

Kniha Kráľovstvo Slovanov je dlho očakávaný preklad diela Maura Orbiniho (súčasťou tohto diela je aj kniha Letopis popa Dukljanina), o ktorom sa diskutuje na Slovensku už niekoľko rokov. Slovenskému čitateľovi sa dostáva do rúk preklad Ratka Sudeckého, rodáka z chorvátskeho Iloku. Nami predkladaná kniha Kráľovstvo Slovanov je zložená z troch historických diel.

Naším zámerom nebolo v tejto chvíli vydať Orbiniho knihu Kráľovstvo Slovanov vcelku, ale vybrať z nej kapitoly, ktoré považujeme za zaujímavé pre slovenského čitateľa. Z toho dôvodu prinášame rešeršovanú prvú časť knihy, namiesto druhej časti sme vsunuli pôvodné dielo Popa Dukljanina, ktoré mal vo svojom diele zahrnuté aj Mauro Orbini. Tretiu časť, ktorá sa dopodrobna venuje vojnám na Balkáne, sme vynechali ako časť lokálneho významu, a namiesto nej sme zaradili dielo, ktoré vytvoril rímsky senátor Publius Cornelius Tacitus - O pôvode, polohe, zvykoch a národoch Germánov známe aj pod skráteným názvom Germánia. Germánia je svojou povahou etnografické dielo zaoberajúce sa ľuďmi, ktorých Tacitus pokladá za príslušníkov germánskeho národa a vzniklo približne ku koncu prvého a začiatku druhého storočia nášho letopočtu. Uvedené dielo sme zaradili ako prílohu Kráľovstva Slovanov, pretože všetko nasvedčuje tomu, že Tacitus opisuje v skutočnosti Slovanov.
 

Keby boli Slovania mali vlastných historikov, ktorí by písali o ich skutkoch, dnes by boli oveľa významnejší. O veľkú slávu však prišli počas dlhého času, lebo budúcim generáciám nemá kto povedať o ich nespočetných skutkoch. Takto ich len kde-tu spomenie nejaký historik z nepriateľského tábora, ktorý zveličuje skutky svojho národa a nepriateľa, ktorý je zvyknutý narábať s mečom a nie s papierom, obchádza mlčaním. Slávu a dôstojnosť Slovanov podrýva aj ďalšia vec - vzájomné rozbroje. Nebyť toho, Slovania by bez pochýb ovládli nielen Pobaltie, ale aj celú Germániu a Franciu. Ak niekto z autorov píše, že nejaký kráľ alebo cisár zvíťazil nad Slovanmi, tak to neznamená, že nad všetkými, ale len nad časťou, ktorej vládol jeden z vládcov. Slovania nikdy nevystupovali jednotne na jednom fronte. Keby áno, dokázali by poraziť nie jedného franského cisára, ale celý zväz. Keďže o tom vedeli, susední vládcovia sa zo všetkých síl snažili Slovanov rozoštvať medzi sebou. Nikdy sa nestalo, aby nejaký kráľ či cisár, ktorý bojoval proti Slovanom, nemal na svojej strane nemalý počet tých istých Slovanov. Tí bojovali na strane rúznych vládcov proti svojim krajanom podobne, ako to dávno robili a dodnes robia Švajčiari či Grigóni ... Slovanské panstvo sa začalo rozpadávať vtedy, keď sa postavili jedni Slovania proti druhým. (str. 74)