Ochrana svojho biopoľa

Larva je energetická bytosť, vampír, ktoré sa rodí zo strastí a živí sa ľudskými slabosťami
Duša nie je nesmrteľná, ale je vyhľadávanou „potravou“ pre parazitov

Naša Viera hovorí, že vo Vesmíre existuje iba Energia a Sily, ktoré ju riadia. Všetko čo vidíme okolo seba je iba prejavom určitej formy a hustoty zhmotnenia energie, ktorej existenciu vnímame jedine na základe úrovne nášho evolučného vývoja. Takto sa stáva, že niekto vidí viac a druhý menej. Podstatné však je to, že existencia iných foriem energií, t.j. života nezávisí od toho, či ich konkrétna bytosť vidí alebo nie.

Energia to sme teda my sami, takže otázka jej dostatku alebo nedostatku je otázkou života a smrti.

Existujú Svetlé bytosti, ktorých podstatou existencie je tvorivo budovať a rozvíjať sa na blaho svojich Rodov, a samozrejme Temné bytosti, ktorí nikdy tvorivo nebudujú, t.j. nepracujú, ale parazitujú na Svetlých bytostiach. Takto jedny tvoria a budujú na blaho svojich detí a druhí chcú brať a žiť na úkor Svetlých. Toto je asi najjednoduchšie vysvetlenie rozdielu medzi Svetlými a Temnými silami.

Niet sa teda čo diviť, ak vôkol nás parazitujú Temné bytosti. Vo Védach sa však hovorí, že nikdy nie sme skúšaní nad možnosti našej obrany. Ak sa rozhodneme vzoprieť, tak sami dokážeme všetko zmeniť. Kľúčové slovo je „my“. Otázka dneška je ako vnímame túto situáciu každý za seba.

Uveďme si niekoľko príkladov, ktoré nám pomôžu sa lepšie zorientovať v tomto čase. Aj toto rozhodne o tom, v akom paralelnom svete sa nakoniec ocitneme k 21. decembru 2012, a teda čo nás čaká. Potom už nastúpi Deň Svaroga.

V iných článkoch sme už rozoberali otázku stavby našej bytosti, t.j. vieme, že nemáme iba fyzické telo či obálku. V tomto prípade však nebudeme rozoberať detaily štruktúry našich tiel, obmedzíme sa – kvôli jednoduchosti – len na výraz bioenergetické pole, alebo jednoducho biopole. Hovoríme o poli, ktoré nie je každému viditeľné a obaľuje naše fyzické telo.

 

Veci sú presiaknuté myšlienkami a činmi svojho nositeľa-vlastníka. Okolo každého objektu existuje pole, ktoré je nositeľom individuálnej informácie o svojom vlastníkovi. Jemné vibrácie fyzického tela človeka vytvárajú pole, ktoré siaha za oblasť fyzického tela. Toto pole nesie informáciu o činnosti celého organizmu ako celku, ako aj informáciu o jednotlivých orgánoch fyzického tela. Biopole – ako sme povedali, nebudeme zachádzať do detailov – má viacero vrstiev, pričom neraz siaha aj za hranice niekoľkých kilometrov. Tieto vrstvy nesú v sebe poznatky o telesnom zdraví a Duchu, vedia všetko o zvykoch človeka, jeho náklonnostiach, náladách a návykoch.

Pozrime sa na vec, ktorá spadá do biopoľa každého človeka – o posteli. Ak ležíte na posteli, tak vaše biopole a pole postele sa navzájom prelínajú a nesú špecifickú informáciu jeden o druhom. Môžete si doma vyskúšať jednoduchý experiment. Vymeňte si postele s rodičmi, bratmi, sestrami, na internáte s priateľmi či priateľkami. Ak na cudzej posteli prespíte 2-3 týždne, tak ráno, ešte pred tým, ako otvoríte oči a preberiete sa, ostaňte ležať a spomínajte na to, čo sa vám v noci prisnilo. Keď preanalyzujete svoje sny zistíte, že ten, na koho mieste spíte, sa vám začne veľmi často ukazovať vo sne. Začnete tohto človeka lepšie chápať, spoznáte pravdivý vzťah tohto človeka k vám, jeho vlastnosti, sny a predstavy. Ale to nie je všetko. Neskôr môžete nadobudnúť niektoré znalosti, ktoré predtým mal len on, ale postupne spozorujete na sebe veľmi zvláštne premeny. Čím dlhšie budete spať v jeho posteli, tým silnejšie budú tieto premeny poznateľné ako vami, tak aj inými.

Môžete postupne začať strácať svoje „ja“, a tu je veľmi dôležité, aké vlastnosti mala osoba, ktorá predtým spávala na posteli. Najmä v prípade detí to môže postupne nadobudnúť silný vplyv. Dieťa sa môže postupne zlepšovať, ale aj zhoršovať – ako v škole tak aj v živote.

Principiálne to zobrazuje nasledujúci obrázok:

Niekedy musíme prespať na cudzej posteli aj z iných, nevyhnutných dôvodov. A tu sa môže stať, že ráno vstanete a vôbec ste sa nevyspali, hoci vás nikto nevyrušoval. Snívali sa vám rozličné nočné mory – rezali vás, naháňali, pálili v ohni, prenasledovali. Nuž, ak nevieme kto predtým na posteli spával a nie sú nám známe princípy takýchto javov, podvedome preberieme aj rôzne antagonizmy.

 

Antagonizmy sa šíria aj slovami. Ako existujú pozitívne slová, tak existujú aj slová – parazity. Je preto rovnako dôležité, aby sme nepoužívali slová, ktoré nepoužívali naši Predkovia, teda určite nie slová deštruktívneho významu, a už vôbec nie v dennodennej komunikácii. Nevieme totiž, kto pri „vytvorení“ tohto slova vložil aký energetický význam. Spravidla ide o vedomé riadenie našej zmeny. Ale potrebujeme sa meniť spôsobom, akým nás programujú napríklad médiá? Aký „kokteil“ z toho bude? Takéto vplyvy sú znázornené na predchádzajúcom obrázku.

Vidíme, že veci sú silne „napájané“ svojim majiteľom, nesú dokonca na sebe aj informácie o jeho osude. Teraz sa pristavme pri ďalšom bežnom jave našej doby. Predstavte si, že v „sekáči“ si kúpite nohavice, košeľu, či iný druh použitého odevu. Čo sa týka cudzích nosených vecí, musíme byť pozornejší. Veci totiž môžu byť nasiaknuté nielen cudzími emóciami, ale aj chorobami. Informáciu o mŕtvom človeku prakticky nemožno z jeho odevu zlikvidovať. Ťažké, tvrdé životné rany ako informácie ostávajú v odeve a vplývajú na nového nositeľa, vrátane napríklad ochorenia rakovinou. Riziko, že nový majiteľ odevu ochorie na tom istom mieste, kde bol napríklad opuch, bradavica, či iná choroba, ktorá negatívne ovplyvnila pôvodného majiteľa je veľmi vysoké. Toto riziko je také veľké, že naši Predkovia jednoducho takéto odevy pálili. Ak totiž aj neochoriete hneď rakovinou, tak či onak morfologicky si traumatizujete nejaký orgán. Ak veci uchovávajú v sebe informáciu o človeku v normálnom životnom režime, tak je ťažko si čo aj len predstaviť, ako ťažké je sa zbaviť nánosu chorej, rozpadajúcej sa energetiky spôsobenou bolesťou a vedomím nadchádzajúcej smrti.

 

Taktiež je nevyhnutné dostať pod kontrolu aj svoje myšlienky. Posilnením vôle, silou zariekaní, pravidelným zameriavaním energetického posilňovania potrebného miesta v priestore môžete začať vytvárať a viac a viac otvárať kanál medzi sebou a Rodovou Pamäťou, t.j. odkazom našich Predkov. Rodový egregor našej Rasy bol už prastarý, keď naši Predkovia osídlil Midgard-Zem. Ak otvárame Rodovú Pamäť, tak niet sily, ktorá by dokázala prekonať náš rodový egregor. Kresťanský egregor má v našich podmienkach nanajvýš nejakých 1 000 rokov. A my sme len na Midgard-Zemi 1,5 miliardy rokov! Naša Rodová Pamäť obsahuje potrebnú informáciu a my schopnosť meniť okolité prostredie. Postupne musíme posilňovať našu schopnosť myslieť v obrazoch, teda veľmi ľahko si predstavovať riešenia a udalosti v rôznych obrazoch, čo je hlavná tvorivá, budovateľská sila.

Ale schopnosť kontrolovať a riadiť svoje myšlienky nenastupuje z ničoho nič. Treba sa to učiť, čoho dôležitou súčasťou je aj nepredstavovať si kadejaké hrôzy, ktoré by mohli postretnúť nás, alebo našich blízkych.

Jedna z cielených lží a poloprávd, ktoré nastolilo kresťanstvo je, že všetci ľudia sú úplne rovnakí a majú rovnaký pôvod. Ak sa však pozorne pozriete na naše dediny uvidíte zaujímavý jav. Všetci chodia do kostola a tam kľakajú a klaňajú sa svojmu Pánovi, ktorý ich vedie na obojku ako skutočný pastier – čo pred nimi ani netají. Kresťanstvo buduje na zázraku, ktorý je z pohľadu Véd aj budhizmu negatívny jav a je normálnou súčasťou zvyklostí Temného Sveta. Zázrak totiž – hoci sme to už hovorili – znamená, že ten, kto pracuje a tvorí nemá, ale to, čo je jemu odňaté dostane bezprácne niekto iný, kto ani robiť nemieni. Z nášho ponímania namiesto toho, aby sme mohli užívať plody práce svojich rúk nám ich berú paraziti. A ak pokračujeme v obrázku z našich bohabojných dedín, tak naši židokresťania vyjdú zo svojich kostolíkov a tam už narazia na profesionálnych poberačov sociálnych dávok, ktorí nijako nemienia sa začať živiť prácou svojich vlastných rúk. Prečo sa im odrazu nepáči realizovať zázrak – tak vysoko cenený kresťanstvom – a rozdávať to, čo nadobudli prácou svojich vlastných rúk parazitom?

 

Ďalšou otázkou sú larvy, ktoré mnohí ľudia kŕmia. Veľmi často majú vo svojom poli larvu ľudia, ktorí pravidelne konzumujú alkohol. Larva je energetická bytosť, vampír, ktoré sa rodí zo strastí a živí sa ľudskými slabosťami. Alkohol je napríklad jeden z prostriedkov – ako drogy – ktorý mení Dušu na gavach, a ten larvy postupne jedia. Duša nie je nesmrteľná, ale je vyhľadávanou „potravou“ pre parazitov. Spôsob, akým sa šíria larvy je takýto. Najskôr sa prilepí na vonkajšok energetickej obálky. Potom, podľa miery dispozície energie pre ňu potrebnou rastie, naberá silu a začína sa postupne presúvať smerom k fyzickému telu:

Keď sa takáto bytosť prilepí na „čistého“ človeka, tak zbaviť sa jej len tak, samo od seba, je v podstate nemožné. Existujú aj larvy tzv. škrvnoslovia, t.j. „poškvrnených“ slov nosiacich negatívne významy. Tieto vstupujú do nášho poľa v oblasti hrdlovej čakry. Je to čakra komunikatívnosti a reči. Kŕmia sa energiou tejto čakry vtedy, keď „strava“ neprichádza zvnútra človeka:

Ak napríklad sedia blízko seba dvaja ľudia – pijan a „čistý“, nastáva situácia vhodná na prenos larvy. Pretože sedia blízko, ich obranné obálky sa prelínajú a počas rozhovoru vzniká kontakt na úrovni hrdlovej čakry. Takto prebehne infiltrácia „čistého“ poľa „chorým“. No neprebieha len výmena energií, ale aj „výsadok“ larvy:

Ak si človek nedá pozor, tak jeho osobná situácia sa bude postupne, spočiatku nebadane, zhoršovať. Nuž ale či nie je aj ožran „blížny“ pre židokresťana? Ak však budete pokračovať v takýto „blízkych stretnutiach“ namiesto ich eliminácie, už sa nemusíte larvy neskôr vôbec zbaviť.

 

Ak sa človek nezaoberá jogou, meditačnými praktikami, bojovými umeniami a prastarými obradmi a rituálmi, nebude postupne mať odkiaľ dočerpávať viac a viac chýbajúcu energiu. Pijan sa však odrazu dostane (= zázrak) k štedrému zdroju energie. Od naivných ľudí začnú larvy čerpať zodpovedajúce emanácie.

Každá hmota, najmä kvapalina veľmi aktívne naberá do seba informáciu, ktorá môže byť podľa zdroja ako dobrá, tak aj zlá. Pri spoločnom pití sa väčšinou prednášajú prípitky, no prípitok je zariekavanie, t.j. programovanie kvapaliny – v tomto prípade alkoholu. Takto človek prijíma naprogramovanú informáciu. Avšak kvapalina, po vstupe do človeka prechádza do krvi a s ňou je rozdistribuovaná po celom tele. Takto funguje „zarieknutá“ voda. Kvapalina však obsahuje nielen znečistenú energiu „špinavých“ polí spolupijúcich, ale aj tú informáciu, ktorá sa nachádza v každom z nich a „visí vo vzduchu“. Bola zrodená rozhovormi účastníkov, ich ideami a samotnou témou rozhovorov. Keď sa to dostane do organizmu, tak alkohol prenesie do vedomia všetkých to, čo „býva v ich mozgoch“ – jednom alebo aj viacerých:

To, čo sa nachádza vo fľaške má svoju energetiku, a potom sa stáva súčasťou tých, ktorí s ňou prichádzajú do styku:

A tak „čistý“ účastník sa stane takým istým, ako ostatní, ktorí spolu sedia za stolom a pijú. Už sa u neho objavilo viac malých lariev, teraz sa cudzie myšlienky stávajú jeho myšlienkami. Ak jeden začne myslieť na ženu, tak aj ostatní „dostanú chuť“. Ak sa myšlienka podporuje, vznikne želanie, ktoré môže silnieť. To isté následne vznikne aj u druhých, aj keď v slabšej forme. A tu vzniká živná pôda na znásilnenia, zabíjanie iných, a podobné veci.

 

Predpokladajme, že sa nič také nestane a takýto človek príde domov, k svojej rodine. On už vpustil do svojho poľa problémy, ktoré v ňom zanechali stopu, vypitý alkohol posilnil negatívny vplyv napríklad iného nešťastníka:

A obálka iba čaká – ako časovaná bomba – aby vybuchla. Tieto podráždenia zvnútra oslabujú energetickú obranu a menia človeka na veľmi vnímateľného na cudzie vplyvy akéhokoľvek druhu. Pri strete s rodinou to prenesie na svojich blízkych, a tu je už „zašpinená“ celá rodina:

Niektorí ľudia sú v povolaniach alebo životných situáciách, kde sú vystavení negatívnym útokom iných ľudí. Môžu to byť učitelia, právnici a podobné profesie. Obálka takéhoto človeka po každom negatívnom kontakte ako keby obstreľovaná, a teda vznikajú v nich diery, cez ktoré môže začať vytekať potrebná energia, ktorú sa nie vždy podarí plne nahradiť:

Dospelý človek môže od takejto situácie odísť, problém nastáva u jeho detí doma. Deti sú závislé bytosti, ktoré musia byť vychovávané, jednoducho nemôžu ostať bez pozornosti. A tak sa stáva, že práve deti sa stanú preneseným cieľom negatívneho pôsobenia a oni ľahko spadajú pod vplyv druhých. Ak takáto situácia nastane, tak pole detí začne vyzerať ako strnuté uragánom:

Ak hnevlivý človek s narušenou energetickou obálkou bude chodiť medzi deťmi, tak jeho nedostatok energie sa bude rýchlo kompenzovať – na úkor detí:

V opise negatívnych pôsobení by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho, ale toto nie je našim cieľom. V tejto súvislosti môžeme najlepšie pochopiť, prečo a načo naši Predkovia nosili kroje a aké funkcie takýto odev spĺňal.

 

 

Slovanské kroje odrážajú všetky tradície, kultúru aj osobitú energetiku nášho veľkého národa. Už spôsobom odievania sme sa snažili byť bližšie k Prírode, t.j. stať sa s ňou jedným celkom. Veď ešte predtým, ako bolo možné si obliecť novú košeľu, bolo nevyhnutné vykonať množstvo rôznych činností: zasiať a vypestovať ľan, zožať ho, spracovať a potom utkať z nití látku a až potom ušiť košeľu. Slovania mali vždy veľmi blízky a ochranný vzťah k svojmu odevu, ktorý súvisel s jeho používaním.

Slovania vždy vedeli, že odev musí obsahovať špecifickú obranu pred zlými a temnými silami, a preto ich šili z rôznych materiálov a ozdobovali rôznymi oberegovými (ochrannými) znakmi. Tradícia opásavania nevesty opaskom z červeného povrázka alebo niťou na ochranu žije dodnes.

Dĺžka košieľ závisela od veku a pohlavia človeka. Zásadne sa však vždy šili z látky, ktorú si vyrobili sami. Každá slovanská žena vedela spracovávať ľan aj srsť, napríklad z ovce. Hotové košele sa často farbili, používala sa farba červená, žltá, zelená a čierna. Ako farbivo sa používali výlučne prírodné materiály. U ornamentov umiestňovaných na odev je dôležitá aj farba, lebo jej spektrum má dôležitý magický význam. Zvláštny význam mala červená farba, ktorá symbolizuje Oheň a Slnko.

Osobitná pozornosť sa vždy venovala detským odevom, veď odev nikdy nebol pre našich Predkov iba „zhlukom predmetov, ktoré pokrývajú telo“, ako sa môžete dnes dočítať v „náučnom“ slovníku. Odev znamenal oveľa viac. Podľa chápania našich Predkov biopole človeka sa „vpíja do odevu“ a ostáva v ňom. Ešte aj dnes sú ľudia, ktorí vedia nájsť strateného človeka tak, že podržia v rukách niečo z jeho odevu. Odev a osobné veci ostávajú spojené s človekom, nech by bol kdekoľvek. Niet divu, že každý v národe vedel, že zlý čarodejník dokáže spôsobiť zlo použitím čo aj len jedinej nitky, ktorá pochádza z odevu človeka, ktorému chce ublížiť.

Teraz už nie je ťažké pochopiť, prečo prvým odevom pre novorodenca bola najčastejšie košeľa jeho otca, alebo u dievčaťa mamy. V minulosti sa detský odev pripravoval vystrihávaním nie z nového plátna, ale zo staršieho odevu rodičov. Nebolo to kvôli lakomosti, alebo preto, lebo ponosené plátno je mäkšie a lepšie pre dieťatko. Celé tajomstvo je vo Svätej Sile, t.j. v biopoli rodiča, ktoré je schopné ochrániť malé dieťa pred urieknutím a zoči. Používame slovo „Svätý“, ktoré každý chápe po svojom. V našom, slovanskom význame je sväté to, čo je nevyhnutné pre život, t.j. bez čoho nie je možné slobodne žiť a vyvíjať sa. Takže Svätá je rodina, Svätý je Rod, Svätý je národ, obranná vojna a podobne.

Staroslovanský odev pozostával zo šitého oblečenia, pokrývky hlavy a obuvi. Okrem samotného odevu, ktorý bol šitý tak, aby nenarúšal bioenergetické pole človeka, je dôležitou súčasťou výšivka.

  

Dôležitým faktom je, že odevy zachované z minulých storočí aj archeologické nálezy ukazujú tradičné, prastaré, slovanské motívy výšiviek. Príklady slovanskej výšivky z 10. až 19. storočia:

 

Ukážky slovanských bronzových a medených gombíkov z 9. až 13. storočia:

U výšivky je dôležité aj to, kde je umiestnená. Napríklad výšivka okolo výrezu pre hlavu symbolizuje profesionálnu príslušnosť, t.j. kastu (varnu). Napríklad kováč alebo klenotník použije symboly Svaroga, znaky Ohňa či kovu. Dole prinášame starú fotografiu z podtatranskej obce Važec, ktorá pravdepodobne pochádza ešte z obdobia Rakúsko-Uhorska. Týmto zároveň ďakujeme za láskavosť čitateľovi našej stránky, ktorý nám ju poslal:

Na hruď sa umiestňujú symboly, ktoré odrážajú vnútornú podstatu človeka, jeho pravdivé „JA“, t.j. jeho Ducha (As/Az).

Na okraje rukávov sa umiestňujú symboly ochrany vykonávania životne dôležitých činností, symboly podporujúce životnú cestu človeka, jeho remeslo, resp. zameranie.

Na spodný okraj košele (podolie) sa zvyčajne umiestňujú symboly obrany života, rodové symboly Bohov-Obrancov, znaky Rodových Duchov.

Príklad, ako sa dá vyhotovovať výšivka (najskôr sa prenesie vzorka na plátno):

A ďalšie príklady mužskej košele:

 

Košeľa sa strihá tak, aby nenarúšala bioenergetické pole človeka. Dole je príklad košele s priamym výrezom pre hlavu a aj bočný výrez. Ide o historickú rekonštrukciu:

Mužská košeľa bola priemernej dĺžky po kolená. Vždy bola opásaná, na opasku bývala kapsička na nosenie nevyhnutných predmetov. Vrecká na odkladanie sa nikdy nepoužívali:

Košeľa, ktorá bezprostredne priliehala k telu sa šila takým vedomým spôsobom vrátane nekonečnej nite, aby nielen človeka hriala, ale aj odháňala od človeka sily zla, a aby udržiavala Dušu v tele. Tak napríklad, keď sa vyrezával otvor pre hlavu, tak látka, ktorá ostala sa spravidla zašívala dovnútra nového odevu. Pohyb „dovnútra“ znamenal ochránenie, nahromadenie životných síl, „navonok“ znamenalo ich stratu. Strate životných síl sa všakovako snažili predísť, aby nepriniesli človeku zlo.

Naši Predkovia Slovania predpokladali, že tak či onak musia „zabezpečiť“ nevyhnutné otvory, ktoré existujú na hotovej košeli. Ide o výrez pre hlavu, otvor podolia a rukávy. Ako obereg tu slúžila výšivka (presnejšie vyššie), preto sa používali sväté, magické symboly. Výrez pre hlavu je mimoriadne dôležitý a potrebný ochraňovať, lebo práve cez neho v prípade smrti odchádza Duša. Aby sa v maximálnej miere takejto udalosti predišlo, tak výrez okolo krku bol vždy veľmi štedro povyšívaný. Spravidla sa prišíval či pristehovával samostatne, pretože vždy sa vyhotovoval osobitne.

Typy rukávov na ženských košeliach z 19. až 20. storočia:

Takže smelo môžeme povedať, že národ, ktorý má hlbokú tradíciu vo výšivkách má určite za sebou prastarú kultúru. Keď nám hovoria, že my ju nemáme, porovnajte si „ľudové“ odevy našich Predkov a to, čo možno vidieť u „vyspelých“ národov Európy. A toto si všimol aj Karol Plicka, ktorý sám povedal, že hĺbka a vek tradície výšiviek na slovenských dedinách tých čias ho fascinovala.

Dalo by sa uviesť ešte omnoho viac, ale na podrobné štúdium bude lepšie sa zamerať na odborné knihy. Samozrejme nie tie, ktoré pre nás „napísali“ tvari.