Prirodzený prístup k ochranným lesným pásom a lesným ochranným zónam vodných zdrojov

Biosféra Patrik Mago Permakultúra

Krátký portrét Masanobu Fukuoky (1913-2008), který byl japonským farmářem, průkopníkem přirozeného zemědělství a metody „nic-nedělání“, kdy je pozornost věnována nikoli tomu, co je třeba ještě udělat, ale tomu, co je možné ještě vypustit a nedělat. Podle Fukuoky je nejzazším cílem zemědělství nikoli pěstování plodin ale kultivace a zlepšování lidských bytostí. Je autorem slavné knihy Revoluce jednoho stébla slámy, která ovlivnila řadu zastánců permakultury.

Fukuoka Masanobu

11. júla 2019  13.45 MB  Fukuoka Masanobu - revolucia jednej slamky.pdf
Revolúcia jednej slamky

Permakultúra v ZSSR

Využívanie ovocných plodín v lesných pásoch v suchom podnebí volgogradského regiónu.

Skúsenosti vo volgogradskej oblasti so zádržnými valmi na vodu – analóg svejlov (swale) v ochranných lesných pásoch v 60-tych rokoch minulého storočia.

Praktické pokusy vykonávané na veľkých plochách ukázali, že najperspektívnejšou a ekonomicky životaschopnou metódou zabezpečenia svahov na rozľahlých poliach a priľahlých svahov k výmoľom, roklinám a priamo k vodným nádržiam a tokom je ich zabezpečenie pomocou ochranných valov a lesných pásov.

V týchto podmienkach sú vodozádržné valy s výškou 120 cm umiestnené pozdĺžne po horizontále nad sebou vo vzdialenosti 50 – 80 m od seba, schopné zadržať celý odtok vody vytvorený v týchto oblastiach. Na jar v roku 1962 vznikli na týchto valoch v dôsledku odtoku vody rybníky, ktorých celkový objem bol asi 8,5 tis. m³. Takýto objem vody sa zozbieral na ploche s rozlohou 92 hektárov. V januári 1963, počas náhleho zimného oteplenia, tieto vodozádržné valy zadržali 14 tisíc m³ vody.

Zadržanie vody valmi ovplyvnilo jarné zvlhčenie pôdy v rámci hraníc danej ochrannej oblasti. Ako ukázali pozorovania, najlepšie podmienky pre zvlhčovanie pôdy sa vytvárajú nižšie na svahu približne v prvých 20 – 25 m pod valmi.

Vyššie po svahu nad valmi je zóna zvýšenej vlhkosti menej významná, zaberá približne 3 – 5 m. Okrem toho sú tu pôdne podmienky zlé, pretože pri budovaní valov je pôda pred nimi rezaná buldozérom v rozmedzí 20-25 m.

V rokoch 1960–1961 boli v danej oblasti vysadené lesné pásy. Ovocné a lesné druhy stromov boli vysadené s prihliadnutím na nároky na vlhkosť. Na ploche 92 hektárov sa pod valmi nachádzalo 10 hektárov pôdy vhodnej na ovocné sady, kde boli aj vysadené.

Výsadba lesných druhov sa vykonávala nad valmi pozdĺž svahu ročnými sadenicami s rozmiestnením 0,7 m v rade a 3 m medzi radmi. Lesným a ovocným drevinám sa dobre darilo, o čom svedčí aj údajová tabuľka.

V súčasnosti v tejto oblasti vodozádržné valy, ako aj lesné a ovocné dreviny, eliminujú následky snehových návejov, zadržiavajú väčšiu zásobu snehu, zadržiavajú pevné a kvapalné stoky, v dôsledku čoho sa zastavila erózia pôdy, zväčšovanie brehov roklín a zastavil sa nános jemnej zeminy do vodných tokov a vodných nádrži.

Na strmých pobrežných svahoch s ťažkými podmienkami pre rast drevín, najmä s kamenistými pôdami, sa upevňovanie úspešne vykonáva výsadbou krovinných pásov a výsevom trvalých tráv.

V súlade so skúsenosťami v Dubovskom regióne sa takto upravili svahy na ploche 30 hektárov. Pozdĺž horizontálnych línií svahu sa pôda rozorala pásmi širokými 5 – 7 m na výsadbu ochranných pásov. Ochranné pásy stromov alebo kríkov sa vytvorili výsadbou ročných sadeníc s umiestnením v rade 0,7 m medzi radmi v dvojradovom páse – 3 m.

Najlepšími druhmi pre danú oblasť bol malolistý brest, agát biely, zlatá ríbezľa, hlošina úzkolistá, atď. Pásy sú umiestnené jeden od druhého vo vzdialenosti 50 m. S takýmto usporiadaním sa dobre zadržiava sneh a je rozložený rovnomerne pozdĺž svahu. Ten poskytuje dodatočné doplňovanie vlhkosti, čo priaznivo ovplyvňuje rast trvalých tráv.

Oranie plôch medzi pásmi na siatie trávy sa vykonáva striedavo: jedna plocha sa obrába a druhá zostáva nezoraná. Po vytvorení trávy na vysiatych plochách sa obrobí ďalšia plocha medzi pásmi. Pre tieto chudobné a suché pôdy sú najlepšie trávy: žltá lucerna, komonica, pšenica úzkolistá, Psaihyrostachys juncea a iné.

Aj v tejto suchej oblasti doatočná akumulácia snehu a dobré zvlhčovanie pôdy zabezpečujú úspešný vývoj trávneho porastu, ktorý chráni svah pred eróziou. Okrem toho sa tieto svahy, ktoré často ležia ladom, transformujú na vysoko produktívne trávne porasty a pasienky. Pri siatí trvalých tráv na týchto svahoch tak možno získať v priemere 15 – 20 q vysoko kvalitného sena.

Pre lepšie zachytenie stekajúcej vody je možné do svahu šikmo vyorať plytkým pluhom brázdu.

Všetky rokliny, ktoré sa nachádzajú pod danou ochrannou zónou, s cieľom ich konečnej konsolidácie a ekonomického využitia, je potrebné zalesniť.

V dubovskom regióne sa rokliny vysievali javorom, bielym agátom, trnkou a marhuľami. V rokoch 1961-1965 lesné hospodárstvo týmto spôsobom vykonalo zalesňovanie roklín v celkovej dĺžke 6 km.

Skúsenosti Dubovského lesníckeho podniku potvrdzujú efektívnosť zabezpečenia roklín a pobrežných svahov Volgogradskej priehrady ochrannými valmi, lesnými pásmi, tvorbou lesosadov a ochranných lesných plantáží.

Čerešňové a višňové sady vytvorené medzi ochrannými valmi a lesnými pásmi, ktoré rodia od 4 rokov, môžu ročne produkovať 3,5 – 4 tony ovocia na hektár.

Odlesňovanie môže spôsobiť smrtiace epidémie

Vedci z Auburn University v Spojených štátoch našli spojenie medzi odlesňovaním a výskytom nebezpečných infekčných chorôb.

Podľa ekológov, epidémie vznikajú z takzvaného efektu koevolúcie (podmienený vývoj dvoch na seba viazaných organizmov). Izolované oblasti lesov zohrávajú úlohu „ostrova“ pre živočíchov, vysvetľujú vedci. A rovnako sú aj hostitelia parazitov a tí rovnako hostitelia infekčných patogénov.

Po odlesnení sa biotop stáva fragmentovaný a paraziti a infekční agenti sa začínajú vyvíjať nezávislými evolučnými cestami. V dôsledku toho sa zvyšuje ich genetická rozmanitosť, ako aj pravdepodobnosť vzniku takého kmeňa, ktorý odolá imunitnému systému hostiteľa – zvieraťa a bude schopný zvýšiť svoj zoonotický potenciál.

Tento potenciál, podľa vedcov, slúži ako prírodný rezervoár pre rozvoj infekčných chorôb, ktoré môžu byť prenášané zo zvierat na ľudí. Komáre, kliešte a iné podobné bezstavovce nie sú o nič menej nebezpečné pri šírení chorôb, uviedli odborníci.

Predtým vedci zostavili zoznam katastrof, ktoré by mohli viesť ku koncu sveta. Na prvom mieste bolo globálne otepľovanie, ktorému napomáha aj extrémne odlesňovanie planéty.

Ďalšie na zozname sú epidémie smrteľných chorôb. Odborníci hovoria o tuberkulóze, malárii, sezónnej chrípke, ebole, meningitíde, pľúcnom mori, horúčke Lassa, cholere, žltej zimnici a Marburg víruse.

Komentáre

comments powered by Disqus