Pravdy skryté v písmenách

Každý, kto hľadá môže nájsť «svoje» odtiene, ale zápisy tak či onak uchovávajú v sebe množstvo jasných a prostých poslaní

PAMÄTAJTE, ŽE ZA HLT ZO ZDROJA PRASTAREJ MÚDROSTI NIE JE ŠKODA ANI SVOJ ZRAK DAŤ, LEBO VEDIACI RUNY BEZ OČÍ VIDÍ. (BOH ODIN)

 

Dnes nie je v móde poznať minulosť a už vôbec nie vlastnú. Vyrástla nová generácia, ktorú naučili pracovať s virtuálnou realitou, tá však pracuje len za prítomnosti elektriny a podľa inštrukcií v angličtine. Keď v stredoveku chcel niekto podať lož v peknom obale, tak ju povedal latinsky. Potom to už znelo oveľa lepšie. Každý vek má svoje, nuž a dnes na to stačí angličtina. Keď za čias tak zaznávaného socializmu nastúpil priemerný žiačik do školy, tak už poznal 3 až 4 tisíc slov. Dnes priemerný žiačik pri nástupe do školy pozná 300 – 400 slov. A to ešte poväčšine našim Predkom neznámych. Zjednodušovanie jazyka znamená aj strácanie pôvodných slov – tie sa «vyradzujú» ako archaické. Nahrádzajú ich slová nové, ktorých už v slovanských jazykoch máme cca 40%. Staré slovanské slová sú bázového významu a sú nevyhnutné na zachovanie Rodovej pamäte. S novými slovami pamäť strácame. Už od kolísky...

Väčšinou počujeme odôvodnenie, že toto je rozvoj, ktorý prináša moderná doba. V dnešnom prepise zo Staroslovienskej Bukvice to už nevidno, ale slovo «rozvoj» vzniklo jednoduchou zámenou jednej bukvy, a pôvodné, ešte nezmenené slovo v staroslovienskom jazyku znamenalo – použijeme «archaický» výraz – rozjednotenie. Nie je až tak dôležité, čo si pod týmto slovom – ak vôbec – predstavíme dnes. Zmeny v staroslovienskom jazyku boli vždy cielené a pripravovali ich ľudia, ktorí veľmi dobre poznali funkciu jazyka a zvukov, ktoré patria k jazyku a teda k národu. V tomto prípade sme začali používať slovo, ktoré na úrovni podvedomia pracuje na rozjednotení – koho asi?

 

Pochopiť národ znamená spoznať jeho jazyk, lebo jazyk je svetonázor. Keďže niekde už bolo povedané, že na začiatku bolo slovo – začnime od slova. Každý z nás pozná množstvo skratiek, napríklad NATO, KSČ, OPEC, KDH, SDKÚ, SAD, SAS, ÚNZ, UNESCO, EÚ a mnoho iných. Málokto však vie, že všetky slová začali svoju existenciu ako skratky. Použime ako príklad slovo pôst. Hoci «ô» je typicky slovenské písmeno, nemení nič na podstate slova. Akurát sme si ho v priebehu času trochu prispôsobili. V iných slovanských jazykoch sa povie tiež viac menej tak isto ako v staroslovienčine: POST, t.j. Plné Očistenie Svojich Tiel. Vieme, že okolo živatmy je vyformovaných spolu 9 obálok, fyzické telo je iba jedna z nich. Ako sme už povedali, práve preto používali Slovania ako hračku matriošku – tá skutočná mala práve 9 figúrok. Deti sa najskôr hrou naučili vnímať realitu, ktorá sa im neskôr iba vysvetlila v súvislostiach.

 

Zatiaľ sa neponáhľajme s tvrdením, že to nie je tak. Použime výraz ako dnešní vedci: predpokladajme, že...

Dnešné jazyky sú už iba tieňom pôvodného jazyka, hoci sa neraz podobajú ako vajce vajcu, tie nové sú už iba prázdne kraslice. Starosloviensky jazyk je najstarší jazyk na Zemi. Ako tvrdí letopisec Nestor, sloviensky jazyk a ruský jedno je. Slová ako «rusofília» a rusofóbia» sú do nášho jazyka vnesené cudzími tvarmi. Pre našu kultúru sú úplne cudzie. Ak chceme postúpiť ďalej, musíme najskôr vyprázdniť pohár, aby sa dal naplniť novými pojmami. Ale aj tak platí, nové je iba dobre zabudnuté staré. No pohár napĺňajme iba takými pojmami, s ktorými nájdeme vnútorný súlad. Jedine takto sa môžeme dnes oboznámiť so svetonázorom našich Ščurov a Pračšurov. A svetonázor dokazovanie nepotrebuje, veď nestojíme pred prokurátorom.

 

Uveďme si jednoduchý príklad funkčnosti Rodovej pamäte. Opýtajte sa kohokoľvek, či si vie predstaviť, že vôkol Zeme sú umiestnené tri Slnká. Väčšina ľudí s tým nebude mať problém. Pokračujte ďalej a opýtajte sa, či si dokážu predstaviť niečo, čo nikdy nevideli. Odpovedia vám niečo na spôsob, že jednoducho majú predstavivosť a hotovo... A tu im môžete dať jednoduchú «kontrolnú otázku», ktorá je vybratá z Véd. Nech vám opíšu, čo si predstavia pod týmto obrazom: «Choď tam, nevedno kam, poznaj to, nevedno čo».

Tri Slnká vieme opísať, pretože pred niečo viac ako 600 000 rokmi také obdobie na Zemi bolo – je opísané vo Védach. Vtedy tu už naši Predkovia žili, a teda obraz sa preniesol do Rodovej pamäte a každý si ho vie odtiaľ «vybrať», aj keď nebudú všetky rovnaké. Veď ani my nie sme všetci rovnakí. Obraz, ktorý je v Rodovej pamäti sa nám vybaví vtedy, keď prečítame kľúčovú frázu. Na činy našich Predkov nadväzujeme podvedome aj inak. Napríklad, keď vojsko kniežaťa Sama (neraz) porazilo Frankov, tak dodnes – ak sme Slovania – povieme: «Porazili sme Frankov». Ide o to že «my», nie «oni». Vo vojsku bojovali aj naši Predkovia – inak by sme tu neboli. Týmto vyjadruje súnáležitosť k Rodu.

Naši Predkovia žili v harmónii s Prírodou a neničili ju. Bol to spôsob života kultúry a nie civilizácie. Preto nám zanechali za sebou inú stopu, než akú zanecháva civilizácia. Znamená to, že ak sa chceme k nej dostať, musíme ju aj inak hľadať. Védická kultúra bola postavená na kvalitatívne iných poznatkoch a ľudských schopnostiach. Dnes posudzujeme odkaz kultúry našich Predkov na základe cudzej skúsenosti. Pripomína to známy príbeh slepcov, ktorí sa hádali o slonovi, pričom každý z nich držal inú časť jeho tela – jeden si myslel že slon je ako chvost, druhý ho považoval za tenké ucho, tretí za hrubú nohu a podobne. Ale máme aj dobrú správu, keď sa človek, ktorý hľadá dozvie Pravdu, tak sa preberie z preludu.

Počas poslednej Noci Svaroga nie všetci spali, boli aj takí, ktorí nám zanechali onen povestný čarovný zlatý kľúčik na otvorenie zámku k poznaniu. Ba možno, že ho zanechali na tom najviditeľnejšom mieste. Na to, aby sme ho mohli použiť musíme na sebe trochu samostatne popracovať, no budúcnosť za to stojí.

 

Stará forma Slovansko-Árijského písma je postavená na systéme obrazového ponímania, t.j. na princípe odovzdávania celostnej, objemovej mysľovej formy. Obraznosť bukvice je prenesená z rún, pomocou ktorých Predkovia odrážali skutočnosť, ktorá ich obklopovala.

Ukážka jedného z druhov písma našich Predkov – uzlového. Na obrázku je výraz ŽIVA.

Ukážka ďalšieho druhu písomnosti našich Predkov, načrtaného na brezovej kôre, preto črty a rezy.

Runa nie je ani písmeno, ani slabika. Runa je kľúč k tajomnej, hlbinnej podstate javu. Každá runa je unikátny koncept s množstvom samostatných obrazov. Zjednotenie týchto obrazov otvára a rodí nové, samostatné obrazy. Sanskrit je zjednodušená forma Charuny. Ľubovoľná forma Sanskritu, t.j. zjednodušenej formy Charuny obsahuje do 50 samostatných obrazov, ale v pôvodnej Charune je 144 obrazov na runu. Prastaré slovanské písmená, obzvlášť písmená Žrecov, umožňujú odovzdávať slová a obrazy v mnohorozmernej štruktúre, vďaka čomu existuje cesta a dostup k informáciám hlbinného významu. Aby sme dostali obrazy zo starého textu, tak okrem bežného povrchového, významového čítania textu znakov sa vykonávajú ešte 3 tzv. hlbinné čítania. Výsledok každej etapy čítania sa stáva kľúčom k nasledujúcej etape. Potom sa všetky 4 etapy spájajú do jediného textu a vtedy nastáva dešifrovanie hlbinnej informácie matice. Takto máme prístup k všeobjemnej, informačnej matrioške pre všeobecné použitie.

Prosté čítanie je nositeľom, ktoré prostý ľud opakuje v piesňach a hymnách a tak informáciu prenáša zo storočia do storočia. Žreci majú kľúče na rozšifrovanie hlbinnej informácie. Takto v podstate prosto a veľmi perspektívne sa od starých čias zabezpečoval prenos informácie z hlbín minulosti do dneška.

 

Zjednodušené, ale čo do hĺbky obrazov rovnocenné informácie obsahuje v sebe aj Staroslovienska Bukvica. Jej obrezávanie sa však už vykonávalo neraz, začalo Cyrilom a Metodom a svoje urobili aj boľševici v časoch revolúcie v Rusku. Boľševická vláda reformou Lunačarského vnútila ruskej azbuke zmeny takého rozmeru, že definitívne prestala byť obrazovou a stala sa iba fonetickou abecedou. Abeceda už nie je schopná zabezpečiť ani jednoduché, povrchové sčítavanie obrazov. Takže pojem «Pravdy skryté v písmenách» je už dnešnej verejnosti neznámy pojem.

V minulosti existovalo nemálo spôsobov spoznávania obrazov, jedným z nich bol aj tabuľkový zápis, t.j. umiestnenie znakov do tabuľky dávalo možnosť vidieť obrazy objemovo a mnohoobrazne.

Použijeme jednoduchý príklad na ukážku povrchového čítania a vytvoríme tabuľku 7x7 štvorčekov, ktoré vyplníme znakmi Staroslovienskej Bukvice a dodržíme základné pravidlá . Nebudeme sa sústreďovať na jednotlivé symboly, ktoré dané znaky predstavujú, ale na obrazy. Pri horizontálnom, vertikálnom a diagonálnom čítaní tabuľky nájdeme 28 celistvých, matematicky presných textov, ktoré generuje tento systém zápisu.

 

Použijeme len niekoľko príkladov pre vysvetlenie. Najskôr začneme horizontálne, prvým riadkom tabuľky.

Vo významovom preklade do dnešného jazyka, slovenčiny, by to bolo:

Ja Bohov poznám,
hovoria Dobro,
ktoré je Život (existencia)
.

 

Prvá diagonála pri preklade do slovenčiny podáva ďalší Obraz Pravdy:

Asi sú múdri
Ustoje tvoria
Rodom
(pre život) v čase.

 

Prvé vertikálne čítanie:

As žije ako
Slovo celistvé
Zostúpilo dole a
upevnilo sa
všade.

 

Príklad ďalšej vertikály:

Bytie
Občinné
spočíva
na cestách,
ktoré spájajú všetko jestvujúce
(Prírodu).

 

A ďalší z príkladov horizontálneho čítania:

Život Hojný na Zemi
Harmonizuje aj s Vesmírom
aj s Občinou, Tvoriac
Strom Stavby Vesmíru.

 

 

Pretože ide o preklad obrazového významu, nemusí mať horeuvedený názorný preklad absolútnu formu takú, ako je uvedená. Každý, kto hľadá môže nájsť «svoje» odtiene, ale zápisy tak či onak uchovávajú v sebe množstvo jasných a prostých poslaní. Odrážajú podstatu Slovansko-Árijského svetonázoru. V samotnom jazyku je uložená axiomatika života. Jedno je však isté, toto sú presne tie isté Pravdy skryté v Písmach, ktoré vedeli aj naši Predkovia.

Poznáme príslovie: Povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem kto si. Toto prastaré príslovie vyjadruje príčinu rezonancie podobnosti. «JA» funguje skrz prostredníkov, ktorými sú rôzne telá s rôznymi nosnými frekvenciami. Čím vyššie je poznanie, tým vyšší je rozsah frekvencií rezonancií a väčšie množstvo tiel sa rozoznáva na základe vzájomného účinku «JA». Individuálnosť sústreďuje pozornosť na jedno telo, Osoba na množstvo. Aby dosiahla rezonanciu s množstvom je potrebné poznať množstvo a dať mu vôľu byť samým sebou, t.j. v plnej miere uznať nevyhnutnosť rôznych uhlov pohľadu.

Úsilie o nadobudnutie vlastníctva nad bežné ľudské potreby je znakom nevzdelanosti. Je to údel primitívnych individuálností existujúcich na úrovni genetiky a mechaniky reflexov. Ak by ste sa chceli maximálne čestne a poctivo ohodnotiť, vyjasnite si, aké sú vaše skutočné želania. Bude to diagnóza t.j. bod, na ktorom začína púť k Chrámu Vesmíru.

Každý z nás si určite pamätá, keď ako dieťa sa vrátil z vonku tak rodičia ho poslali si umyť ruky. V podstate ide o prastarý príkaz Boha Perúna:

UMÝVAJTE SI PO SVOJEJ PRÁCI RUKY, LEBO KTO SI RUKY NEUMÝVA, TEN SILU BOŽIU STRÁCA.

Ako sme si už povedali na začiatku, slovo pôst je skratka slov: Plné Očistenie Svojich Tiel. V skutočnosti je v staroslovienčine za písmenom T ešte tvrdý znak, ktorý sa používa na zdôraznenie predchádzajúceho výroku, takže plný význam slova je: ПОСТЪ, t.j. Plné Očistenie Svojich Tiel Tvoriace.

Ako sme povedali, tiel máme viac. Aj toto je jedna z vecí – podobne ako umývanie rúk – ktorú sme mali od detstva na očiach, ale spojitostiam sme nerozumeli. Zjednodušene, každý z obalov človeka má svoje špecifické formy komunikácie. Ale jazyk je vo vesmíre iba jeden, je to OBRAZ. Aj on sa vždy musí udržiavať v čistote ako ruky a myšlienky. Zašpinenie jazyka štrukturálne zanáša mysľové formy, čo vedie za sebou ďalšie skazenie jazyka, mysle, a teda degradáciu.

Takto Príroda, z koncepčných dôvodov, obmedzuje prístup k svojim «systémovým súborom», a preto náš hlavný komutátor – mozog – napĺňa svoje funkcie iba na cca 5%. Ale aj napriek týmto tvrdým podmienkam neprestal náš jazyk napĺňať svoju hlavnú, prírodnú misiu: odovzdávanie obrazov. Preto prastaré obrazy, aj napriek násilnému pokresťančovaniu a latinizácii v minulosti stále v sebe svoje obrazy nesú. Najviac to je vidno v slovanských jazykoch, ale určitá miera univerzálnosti významu ostala – napriek všetkému – aj v ostatných jazykoch. Treba chápať a rešpektovať jednotu tvorenú rozdielom názorov, ale nie podstaty.