Prečo je pšenica toxická

Skutočný dôvod prečo je pšenica toxická – a nie je to lepok, ani šľachtenie

Bádateľ.net Strava

Zmätení rodičia sa čudujú prečo u ich detí niekedy nastane autoimúnna reakcia po konzumácii pečiva a inokedy nie.

Dôvodom je skutočnosť, že nie je pšenica ako pšenica a dokonca to nesúvisí s tým, o aký druh pšenice sa jedná, ani to, či obsahuje lepok alebo nie. Problém tkvie v niečom úplne inom.

 

Príbehy sú už príliš časté než aby sme ich mohli ignorovať

Ja sama som sa dlho čudovala prečo u nás doma môže môj manžel jesť mnou pripravené pečivo, no keď zje v reštaurácii jediný rožok zažíva tráviace ťažkosti.

So pšenicou, o ktorej široká verejnosť nevie takmer nič, očividne niečo nie je v poriadku.

Problém siaha ďaleko za pojmy „organická“ či „neorganická“, „lepok“ či „hybridná pšenica“.

To z toho dôvodu, že tá istá bežná pšenica nevyvoláva nijaké symptómy u osôb, ktoré konzumujú pšeničné výrobky v iných mestách, krajinách či v rozdielnych častiach sveta.

 

Čo sa teda stalo s pšenicou?

Pomerne dlhú dobu som mala podozrenie, že pšenica hlavne v USA je nepochybne geneticky modifikovaná.

Čoraz častejšie sa však objavuje aj v iných krajinách, dokonca i tam, kde nie je pestovanie GM povolené. Zodpovedné sú za to exporty či už priamo pšenice alebo múky, prípadne výrobkov z nej.

Geneticky modifikovaná pšenica, ktorá sa nenápadne vkradla do potravinárskeho priemyslu, sa zdala byť jediným zmysluplným vysvetlením rôznych skúseností, o ktorých som slýchala. Rozmýšľala som, že príčinou nemôže byť lepok či hybridná pšenica, pretože lepok aj hybridná pšenica sa konzumovali už tisíce rokov.

Jednoducho, nedávalo zmysel aby toto bolo dôvodom prečo má zrazu za posledných 5 – 10 rokov toľko ľudí vo všeobecnosti problémy s lepkom a konzumáciou pšeničných výrobkov.

 

Skutočná príčina toxicity pšenice

Konečne som prišla na odpoveď, keď som bola na večeri s jedným známym, ktorý má veľmi dobré skúsenosti s procesom spracovania pšenice.

Začala som sama skúmať problematiku pšenice, a celkom úprimne, z mojich zistení som zostala šokovaná.

Dobrou správou je, že dôvodom prečo sa stala pšenica v poslednej dobe tak toxickou nie je jej genetická modifikácia, ako som sa pôvodne obávala (vďaka Bohu!).

No zlou správou je, že problém spočíva v spôsobe žatvy pšenice bežnými poľnohospodármi.

Predtým než si to prečítate by som Vám radila si radšej sadnúť. Zažila som ľudí, ktorí sa po vypočutí informácií o žatve pšenice rozplakali od hrôzy.

 

Žatva pšenice je doslova hrôza

Podľa protokolu o žatve pšenice sa pšeničné polia niekoľko dní pred žatvou polievajú herbicidným prípravkom Roundup.

Prečo? Pretože vysušená, mŕtva pšenica menej opotrebováva kombajny a poľnohospodárske stroje, a umožňuje rýchlejšiu, jednoduchšiu a väčšiu žatvu.

Prípravok Roundup a iné herbicídy obsahujú účinnú smrtiacu látku glyfosát. Používa sa na vysušenie pšenice a jačmeňa niekoľko dní pred žatvou a začali ho používať už v roku 1980.

Odvtedy sa za posledných 15 rokov stal rutinnou záležitosťou u väčšiny poľnohospodárskych spoločností. Ako sme už uviedli, používa sa ako vysušujúci prvok 7 až 10 dní pred žatvou.

Dr. Stephanie Seneffová je členkou Inštitútu Technológie v Massachusetts (MIT) a venuje sa problematike pšenice do hĺbky. Nedávno prednášala na konferencii o výžive v Indianopolis.

Podľa jej tvrdenia, vysušovanie neorganickej úrody pšenice glyfosátom len niekoľko dní pred žatvou prišlo do „módy“ koncom 90tych rokov. Výsledkom je, že väčšina neorganickej pšenice (hlavne v USA, ale zrejme aj v iných krajinách) je teraz kontaminovaná.

Dr. Seneffová vysvetľuje, že keď vystavíte pšenicu jedovatým chemikáliám akou je aj glyfosát, pšenica tak v skutočnosti vytvorí viac semien, čoho výsledkom je o niečo väčšia úroda:

„Pšenica sa doslova „zmení na semiačko“ tesne pred tým ako umrie. Pri svojom poslednom výdychu uvoľní semiačko“, tvrdí Dr. Seneffová.

Podľa rezortu poľnohospodárstva v USA, herbicídy sa v roku 2012 použili pri 99% tvrdej pšenice, 97% jarnej pšenice a pri 61% zimnej pšenice.

Od roku 1998 to predstavuje nárast použitia herbicídov o 88% pre tvrdú pšenicu, 91% pre jarnú pšenicu a 47% pre zimnú pšenicu.

Pestovateľ pšenice Keith Lewis o použitej metóde hovorí:

„Pestujem pšenicu už 50 rokov. Viem o jednej veľmi často používanej metóde, a to že herbicíd Roundup (glyfosát) sa používa tesne pred žatvou. Roundup je vyvinutý na zbavenie sa buriny v období pred žatvou. Spoločnosť Monsanto, výrobca herbicídu Roundup, tvrdí, že ak herbicíd použijeme pri pšenici ktorej vlhkosť zrna je viac než 30%, pšenica tak rýchlejšie dozreje do klasov. Poľnohospodári majú túto metódu v obľube pretože Roundup zahubí pšeničnú rastlinu čím umožňuje skoršiu žatvu.“

Ďalej uvádza:

„Pšeničné polia často dozrievajú nerovnomerne, a preto sa pred žatvou používa Roundup aby sa zelenšie časti polí vyrovnali tým dozretejším. Výsledkom je, že na menej vyzretých poliach sa Roundup dostáva priamo do zrna, ktoré je potom takto aj zožaté.“

Takáto žatva však nie je povolená. Poľnohospodári to zavádzajúco nazývajú „vysušovanie“. Ľudia, ktorí konzumujú výrobky z pšeničnej múky tak nepochybne konzumujú aj nepatrné dávky Roundupu. Je zaujímavé, že jačmenný slad ktorý sa používa pri výrobe piva, je stiahnutý z trhu ak sa pri ňom zistí postrek Roundupu pred žatvou. Šošovica a hrach sú taktiež stiahnuté z trhu, ak je pri nich dokázaný postrek Roundupom pred žatvou… no pri pšenici to neplatí. Táto metóda poľnohospodárov ma značne znepokojuje a mala by viac znepokojovať aj konzumentov pšeničných výrobkov.“

 

Rozširovanie praktiky toxickej žatvy pšenice do ďalších krajín

Uvedená praktika však nie je rozšírená len v USA.

Agentúra pre Potravinové Štandardy v Spojenom kráľovstve informovala, že používanie Roundupu ako vysušovača pšenice má za následok pravidelný výskyt pozostatkov glyfosátu v rôznych druhoch chleba.

Avšak v niektorých európskych krajinách si už začínajú riziko uvedomovať. V Holandsku bol Roundup úplne zakázaný, tiež Francúzsko ho hodlá čoskoro zakázať.

Používanie Roundupu ako vysušovača pšenice na pšeničných poliach tesne pred žatvou môže poľnohospodárom ušetriť peniaze a zväčšiť zisk. No má devastačné účinky na zdravie konzumentov, ktorí v konečnom dôsledku konzumujú pšeničnú múku zo zrna, ktoré absorbovalo nemalé množstvo Roundupu.

 

Riziká glyfosátu na ľudské zdravie

Výrobcovia herbicídov tvrdia, že glyfosát je pre ľudský organizmus úplne neškodný.

Avšak výskum publikovaný v časopise Entropy proti tomu tvrdeniu tvrdo namieta a presne vysvetľuje akým spôsobom glyfosát poškodzuje telá cicavcov.

Štúdia pod vedením Anthonyho Samsela a Stephanie Seneffovej z MIT skúma vplyv glyfosátu na enzým cytochrómu P450 (CYP). Tento enzým je často prehliadaný hoci na cicavce má jedovaté až smrtiace účinky.

V súčasnosti akceptovaný názor je, že glyfosát nie je pre človeka ani iné cicavce nijako škodlivý.

Tento chybný názor je medzi bežnými poľnohospodárskymi komunitami tak zažratý, že na poľnohospodárskych výstavách sa dokonca predajcovia Roundupu šialeným spôsobom predvádzali tak že ho vypili!

To, že Vás Roundup nezabije okamžite ešte neznamená, že nie je jedovatý. Jedovatá látka obsiahnutá v Roundupe v skutočnosti narúša dôležité metabolické procesy v prospešnej črevnej mikroflóre, ktorá je zodpovedná za syntézu základných aminokyselín. Priateľská črevná baktéria, nazývaná tiež probiotikum, plní pre ľudské zdravie zásadnú úlohu. Črevné baktérie napomáhajú v trávení, zabraňujú priepustnosti tráviaceho traktu (čo tiež zabraňuje vzniku autoimúnnych ochorení), sú zodpovedné za syntézu viacerých vitamínov a taktiež sú základom pevnej imunity.

Keď to zhrnieme:

Roundup výrazne poškodzuje pôsobenie prospešných črevných baktérii a vedie k priepustnosti steny čreva, následkom čoho sú prejavy autoimúnnych ochorení.

Okrem poškodenej biosyntézy dôležitých aminokyselín, ktorá prebieha vďaka kyseline šikimovej, glyfosát poškodzuje aj enzým cytochrómu P450 (CYP), ktorý sa tvorí vďaka mikroflóre v čreve.

CYP enzýmy sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné, pretože čistia organizmus od množstva cudzorodých chemických zlúčenín a xenobiotík, ktorých vplyvom  sme v dnešnom modernom prostredí vystavení.

Výsledkom je, že ľudia vystavení účinkom glyfosátu, ktorý pochádza z postrekov Roundupom v ich lokalite, respektíve požitím priemyselne spracovanej stravy, ktorá obsahuje zvyšky Roundupu, sú ešte menej odolní voči škodlivým účinkom iných chemikálií a jedov, s ktorými vo svojom okolí prichádzajú do styku!

Čo je ešte horšie je to, že škodlivé účinky glyfosátu postupujú pomaly a zákerne v priebehu mesiacov až rokov, prejavia sa postupne, až keď sa už zápal pevne usadí v bunkových systémoch organizmu.

 

Ochorenia, ktoré spôsobuje glyfosát

Výsledkom tohto systematického zápalu buniek je väčšina chorôb, ktorá je spájaná so Západným životným štýlom:

  • žalúdočno-črevné choroby
  • obezita
  • cukrovka
  • srdcové choroby
  • depresia
  • autizmus
  • neplodnosť
  • rakovina
  • skleróza multiplex
  • Alzheimerova choroba
  • a zoznam by mohol pokračovať a pokračovať…

Aby sme to zhrnuli, výskum vedený Dr. Seneffovou, ktorý si vzal na mušku strašný glyfosát obsiahnutý v herbicíde Roundup, a ktorým sa postrekuje pšenica v USA len niekoľko dní pred žatvou, dokazuje, že tento smrtiaci jed je pre ľudské telo škodlivý.

Poškodzuje prospešné črevné baktérie čo má tragické dôsledky ako choroby, degenerácia a utrpenie mnohých jednotlivcov.

Už Vám to dochádza?

Aj keď si myslíte, že nemáte žiadne tráviace problémy spôsobené pšeničnými potravinami, je stále veľmi rozumné z Vašej stravy čo najviac vylúčiť potraviny zložené z bežnej pšeničnej múky.

 

Jedovatú pšenicu musíte zo svojho jedálnička vylúčiť za každú cenu

Záver, ktorý z toho všetkého plynie je, že odmietnutie bežnej pšenice v USA (a čoraz častejšie aj v ďalších krajinách) sa stáva absolútnym imperatívom, dokonca aj keď v súčasnosti nemáte alergiu na lepok či citlivosť na pšenicu.

Zvyšujúci sa objem glyfosátu v postrekoch pšenice je priamo úmerný zvýšenému výskytu celiakie a neznášanlivosti lepku.

Dr. Seneffová tiež poukazuje na to, že zvýšený výskyt týchto chorôb nie je len genetickej povahy, ale majú tiež príčinu aj v životnom prostredí. Uvádza, že u niektorých pacientoch sa príznaky choroby nepodarilo zmierniť ani po vylúčení lepku zo stravy.

Účinky smrteľného glyfosátu na náš organizmus sú veľmi zákerné. To, že dnes ešte netrpíme žiadnymi príznakmi, naozaj nemusí nič znamenať.

Ak dnes ešte nemáte zdravotné problémy spôsobené pšenicou, v budúcnosti budete mať ak neprestanete s konzumovaním výrobkov z jedovatej pšenice!

 

Ako konzumovať pšeničné výrobky bezpečne

Je očividné, že ak už máte citlivosť či alergiu na pšenicu, musíte ju zo stravy vylúčiť. Bodka.

Ak ale ešte nemáte celiaku či citlivosť na lepok, a chcete bezpečným spôsobom konzumovať túto po našich predkoch zdedenú potravinu, môžete si ju pripravovať tak ako my doma.

Používame len organickú pšenicu, najlepšie s nízkym obsahom lepku, nehybridnú Einkorn pšenicu, z ktorej pečieme chlieb, palacinky, koláče a pod.

Keď sa však stravujeme mimo domu alebo nakupujeme jedlo v obchode, výrobky z bežnej pšenice automaticky odmietame. A to bez ohľadu na to, že v našej rodine ešte nikto nemá alergiu na lepok – zatiaľ.

Som pevne presvedčená, že ak by sme nič nepodnikli, po nejakom čase by sa v celej našej rodine začala vyskytovať citlivosť na pšenicu či autoimúnne choroby, a to kvôli jedovatému spôsobu akým je pšenica spracovávaná a tiež vďaka zvyškom glyfosátu obsiahnutého v bežných pšeničných výrobkoch.

 

A čo spravíte s toxickou pšenicou Vy?

Ako by ste reagovali na informáciu, že poľnohospodári používajú Roundup nielen na to aby vyhubili burinu, ale, a najmä preto aby vysušili pšenicu čo im umožňuje skoršiu, ľahšiu a väčšiu žatvu?

A že táto procedúra vedie k absorbovaniu jedovatého glyfosátu, aktívnej zložky Roundupu a iných herbicídov, priamo do pšeničného zrna?

Cítite sa pobúrení a znásilnení tak ako ja? Aké budú Vaše opatrenia na vyradenie bežnej pšenice zo stravy, hoci zatiaľ nemáte zdravotné problémy s lepkom či citlivosť na pšenicu?

A čo iné poľnohospodárske rastliny ako sú jačmeň, cukrová trstina, ryža, semienka, sušená fazuľa a hrach, sladké zemiaky či cukrová repa, pri ktorých sa Roundup používa na vysušovanie pred žatvou či zberom?

Budete už odteraz tieto potraviny kupovať len v organickej podobe, aby ste sa vyhli tejto modernej, človekom vytvorenej pohrome?

Autorom článku je Sarah, Healthy Home Economist

Súvisiace

Komentáre

comments powered by Disqus