Príbeh Pátra Dija

U nás nemožno niekoho zavrieť a odsúdiť len zato, lebo sa znepáčil popovi, biskupovi či arcibiskupovi. Ale ako vidíte – v Rusku to je možné

Tartaria Vladimír Laubert

Zdalo by sa, že situácia okolo pátra Dija je našim čitateľom jasná, ale ukazuje sa, že nie je všetko tak, ako sa zdá. Treba povedať, že hoci nie v nejakom veľkom množstve, ale predsa len nám z času na čas prichádzajú otázky typu „kedy príde otec Alexander urobiť na Slovensku menorečenie?“.

Sčasti to je zapríčinené tým, že na našej stránke ponechávame články tak, ako pôvodne vznikali, aj keď v niektorých prípadoch už medzičasom došlo k vývinu pod iným vektorom. Takto sme napríklad ešte pred zhruba rokom nemali pravdivú informáciu o podstate Bohov či bohov, čomu zodpovedala aj vtedajšia logika našich článkov. Žijeme v prelomovej dobe, takže nové – lepšie povedané „dobre zabudnuté“ staré – informácie k nám prichádzajú už v úplne inej podobe a frekvencii.

Články svojim spôsobom zaznamenávajú vývoj, akým sme od počiatku existencie našej stránky prešli. Niekedy to spôsobuje jav, že keď nás „objavia“ noví čitatelia, tak nám dávajú „staré“ otázky. Nuž, každý má za sebou nejaký ten svoj vývoj. Naša úloha je však podávať informácie, ktoré by sa inak k vám nedostali. Niekomu sa páčia, inému nie, ale taký je stav vecí. Nikto nebude môcť v budúcnosti povedať, že tieto informácie nemal na Slovensku k dispozícii.

 

V prvom rade si povedzme čo to znamená „menorečenie“. Je to prastarý obrad Starovercov, v ktorom mladý človek preberá zodpovednosť sám za seba. Pri výkone obradu žrec rituálnym mečom odsekáva napojenie na egregory a vytvára napojenie na Rodový kanál, teda v našom ponímaní na Nebeského Učiteľa. Nebeský Učiteľ je ten člen nášho Rodu, ktorý bol pri vzniku našej Duše. Teda nie terajšej inkarnácie, ale počiatku materializácie v tejto 12-rozmernej Hre. Pri odrezaní nášho energetického kanálu od – dnes spravidla – temných egregoriálnych štruktúr, je žrecovi dané uvidieť ohnivými Runami na priereze kanálu naše skutočné meno. Teda presnejšie dve mená. Občinné meno – pod ktorým nás pozná naša občina – a tajné meno, t.j. meno, ktoré máme od počiatku vzniku našej Duše. Toto tajné meno sa používa na kontakt s Rodom, t.j. na vstup do Astrálu po ceste, na ktorú máme oprávnenie právom celého nášho Potenciálu všetkých doterajších životov. Pre tieto vlastnosti ho používajú aj charakterníci. Tajné meno neslobodno povedať ani vlastným rodičom.

Dar výkonu práva menorečenia udeľuje Rod podľa starej tradície žijúcej hlave Rodu, inak ho môže vykonať výlučne páter Dij. Hlava Rodu je najstarší žijúci člen daného Rodu. Dnes však nemáme ani poňatia, z akých sme Rodov, nie to ešte ísť za ním a požiadať ho o menorečenie. Niektorí si myslia, že to je napríklad otec, ale ak tento neprejavuje záujem o staré tradície, tak že si toto právo môžu len tak „prevziať“. NIE. Bez ohľadu na to, aký názor na tieto veci má či nemá otec, kým žije, nemožno od neho toto právo nijakým spôsobom odobrať. Ale je veľmi málo pravdepodobné, že žijúci otec je zároveň aj hlava – teda najstarší člen – Rodu. Preto je táto otázka v dnešnej dobe neriešiteľná. Veď práve preto v minulosti jezuiti vyvraždili toľko Slovanov a rozbili náš Rodový systém – aby sme sa nevedeli vrátiť k starej tradícii, a teda nemohli znovu nadobudnúť právo ovládať našu Zem.

 

Otázka vedenia Rodu či Dŕžavy však tiež nie je až taká prostá. Podľa pravidiel, ktoré platia v Astrále ten, kto vedie Rod, Národ či napríklad krajinu dostáva z Astrálu tú energiu, ktorá je z Jemnohmotného Sveta pre Rod, Národ či krajinu určená. A tu je veľmi dôležité vedieť, že akú osobu zvolíme za hlavu štátu, taký energetický filter sme nastavili. Astrál (Jemnohmotný Svet) energiu pre našu krajinu púšťa – je naša zodpovednosť, koho sme dopustili či odsúhlasili za hlavu štátu – hlave krajiny. Ak je to scientológ, tak „formátuje“ energiu pre národ tak, aby vyhovovala scientológom. Ak je to napríklad Žid, tak formátuje energiu z Astrálu pre celý národ tak, ako vyhovuje podstate Židov atď.

Dnešný systém volieb však neumožňuje, aby sa na akékoľvek rozhodujúce, riadiace miesto dostal nezávislý, či dokonca národne orientovaný človek. Nie preto tento systém v minulosti zaviedli. Preto akákoľvek účasť v mašinérii volieb iba autorizuje ich výber, ktorý je už vopred daný. Každý účastník volieb s týmto čiernomagickým mechanizmom implicitne súhlasí, a teda čierni mágovia nadobúdajú právo (je to súhlas s dohodou) na každého voliča presmerovať tú časť temnej karmy, ktorú oni sami spôsobili. Bez ohľadu na to, koho volič volil.

Princíp prechodu a najmä formátovania energií platí všeobecne – čo je dobre skrývaný fakt. Ak napríklad (hoci aj pravý) slovanský obrad vedie niekto, kto praktizuje cigánsku mágiu, tak formátuje na účastníkov všetko tak, aby to vyhovovalo Cigánom. Bez ohľadu na to, že zúčastnení „Slovania“ majú národné kroje a podobné vonkajšie znaky príslušnosti vrátane oberegov a podobne. Presnejšie, ak akýkoľvek Neslovan – hoci v dokonalom slovanskom úbore a vzhľade – vedie akýkoľvek slovanský obrad, tak sa tento automaticky stáva jeho obradom, bez ohľadu na naivné predstavy zúčastnených. On, ona či ich národ dostáva energiu Astrálu. Autorizujú ho zúčastnení, aj keď sú nakoniec iba donormi, teda dobrovoľní darcovia svojej životnej energie. Treba nám takéto obrady..?

Nevedomosť je krásna vec... len pre každého inak.

Takže ak dnes „odkrstenia“ a „menorečenia“, či akékoľvek iné slovanské obrady robí napríklad aj Cigán Kurovský, tak – pri znalosti podstaty – je hneď jasné, čo sa deje.

Právo vykonávať či nevykonávať obrady je právo hierarchické – Jemnohmotný Svet ho nedaruje niekomu len tak, lebo si niekto myslí... Hierarchia je principiálna vlastnosť Astrálu. Každý má právo vykonávať len to, na čo má prístupy v Astrále, ale aj to môže len vtedy, ak má odstránený negatív.

Účasťou v cudzej Hre – či už sú to voľby, obrady a pod. – však túto cudziu Hru schvaľujeme, aj ak nechápeme súvislosti a nepoznáme skryté príčiny. Veď aj vo sfére Civilizácie platí, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“. A u Konov ani nehovoriac.

Aby sme neodbočovali ďaleko od našej témy, tak len dodajme, že obrady ako menorečenie, odkrstenie a podobne boli dôležité hlavne v Noci Svaroga a rátali s vtedajšou situáciou nevedomosti a neprístupnosti Znania. Preto boli zostavené tak, aby nevyžadovali vedomú účasť, v podstate stačila iba fyzická prítomnosť. Dnes je však už Ráno Svaroga pomaly prechádzajúce do Dňa Svaroga. Preto tieto obrady možno vykonávať priamo v spolupráci s Jemnohmotným Svetom – cez meditácie a čistky (zbavovanie sa negatívnych nánosov). Preto pri afirmáciách hovoríme: poznám, odriekam sa, oslobodzujem sa. Tu – voči Astrálu – už vyjadrujeme naše poznanie, uvedomenie si a rozhodnutie. Sme v Ráne Svaroga, sme jedinou Autoritou. Môžeme – ba dokonca musíme – konať sami. Za predpokladu Znania, uvedomenia a rozhodnutia.

 

A teraz si priblížme aktuálnu situáciu s otcom Alexandrom. V minulosti postavil na svojom súkromnom pozemku v Omsku staroverecký chrám Védy Perúna. Bol postavený z dreva, a tak sa dal ľahko zapáliť. Jedného dňa zhorel – za použitia napalmu. Otec Alexander slúžil ako výsadkár v Afganistane, a teda ho v tejto oblasti nemožno oblafnúť. Hasiči, ktorí prišli na zásah ešte ten večer svedčili, že horela aj zem – čo ešte predtým nevideli. Takéto niečo je možné len za použitia bojových látok. Na druhý deň – po očividnej inštruktáži – do záznamu napísali, že chrám sa chytil od piecky na tuhé palivo, ktorá bola vnútri. A koniec vyšetrovania.

Toto sa odohrávalo v časoch predchádzajúceho patriarchu RPC Alexeja. Ten bol viac menej v poriadku. Potom bol však odstránený a na jeho miesto nastúpil terajší patriarcha Kyrill. Veci sa od základu zmenili. Najskôr – videlo to celé Rusko – v známom televíznom prenose oznámil, že Slovania sú podľudia. A potom začali veci naberať obrátky. Prvé vyšetrovanie a súd pátra Dija pre „extrémistickú“ literatúru a podnecovanie k extrémizmu. Spor sa dostal až do Hágu, kde Súd uzavrel, že ide o náboženský (nie extrémistický) spor, a teda celú kauzu zrušil. Keďže sa ubránil, tak po čase prišli s tým istým, ale už to mali lepšie zorganizované. Okrem vopred nariadeného rozsudku sa však odohrávali aj iné veci. Vo februári 2015 sa im narodila dcérka. Tu však nastal pre RPC problém. V Knihe Múdrosti Perúna sa spomína príchod Veľkej Žrice, ktorá spôsobí koniec vlády Temných Síl na Zemi. Aby nebolo žiadnych pochýb, tak sa rozhodli toto dievčatko odstrániť. Dostalo akýsi neznámy vírus a vzali ju do nemocnice. Lekári nasadili lieky, ktoré nezaberali. Zvyčajne je postup taký, že lekári skúšajú nové a nové kombinácie liekov a liečby, ale tu ich to akosi „nenapadlo“. Opakovali do nemoty jedno a to isté. Dieťa chradlo a chradlo, až nakoniec v nemocnici zomrelo. Otca – pátra Dija – k nej ani raz nepustili, pretože vzhľadom na to, že už prebiehalo jeho vyšetrovanie nemal právo sa vzdialiť z územia, ktoré mu vymedzila prokuratúra. A daná nemocnica bola – akosi „náhodou“ – práve tá mimo tento povolený okruh. Pre informáciu, ak by bol prešiel hranicu centra mesta, bol by okamžite uväznený na 8 rokov.

Toto a celkový tlak – už prebiehali dve súdne pojednávania (on ako extrémista a Védy ako extrémistická literatúra) – spôsobili, že čiastočne (na pol tela) ochrnul. Žena ho odviezla do blízkej nemocnice, kde ho lekár začal okamžite ošetrovať. Počas ošetrenia zazvonil lekárovi telefón. Pretože lekár bol zaujatý akútnym ošetrovaním otca Alexandra, tak iba zapol telefón na hlasný odposluch. Na druhej strane sa predstavil agent FSB a dal mu príkaz, že otca Alexandra nemá ošetrovať, ak nechce mať on sám problémy. Lekár dostal strach, pokrčil ramenami a poslal ho neošetreného preč. Žena ho odviezla do ďalšej nemocnice (ešte vnútri limitu mesta) a tu sa zopakovalo presne to isté. Tamojší lekár už ošetroval, keď zazvonil ten istý agent FSB s tým istým príkazom. Lekár však povedal: „Ja som hajzel, ale nie až taký“ a otca Alexandra ošetril. Zachránil ho.

Kto je za touto akciou? A je to také ťažké zistiť?

rpc dij 03

Máme pred sebou normálnu situáciu v dnešnom putinovskom Rusku. Patriarcha Kyrill je dávnym agentom tajnej služby – už za socializmu smelo cestoval na vycestovaciu doložku na Západ kedy len chcel. Oddávna sa poznajú s Putinom – slúžia jednej organizácii. Predstavujú jednu mašinériu – putinovskú teokraciu.

Dnes sa niektorí „staroverci“ na nás stále obracajú so žiadosťou o menorečenie. Akosi to však vôbec nevyzerá logicky poskladané. RPC – súčasť putinovského režimu – v osobe patriarchu Kyrilla sa postarala, aby staroverci boli postavení mimo zákon, otcovi Alexandrovi zabili ani nie ročnú dcérku a on sám prežil len tak-tak. Piakin zastáva stanovisko Kyrilla a zároveň režimu a naši „staroverci“ ospevujú Piakina, ktorý – ako správny agent ovplyvňovania – iba ospevuje putinovsko-kyrillovský režim.

Zároveň nám „staroverci“ posielajú linky na Piakina a rady, že asi nerozumieme tomu, kto zapaľuje Sibír, lebo Piakin hovorí niečo iné. Teda takto – v prvom rade sa tu natíska otázka: a odkiaľ vedia, že práve Piakin má absolútnu pravdu? Okrem iného, práve Staroverci podľa literatúry KOB (Mŕtva Voda) nemajú čo medzi Slovanmi robiť. Lebo Slovan – aj podľa Piakina – to je kresťan pravoslávneho vyznania, nie nejaký pohan. Piakin dokonca dáva Ruskú pravoslávnu cirkev ako vzor duchovnosti voči prehnitému Západu(?)! A práve Kyrill so súhlasom Putina v podstate zlikvidoval starovereckú cirkev v Rusku.

Putin je zodpovedný aj za to, čo sa deje so Starovercami aj inými „RPC nekompatibilnými“ obyvateľmi dnešného Ruska. Kto si stále myslí, že on je dobrý a po desaťročia nič nevie – nech mu napíše. Ruskí staroverci boli kedysi tiež takí naivní – a výsledok nedal na seba dlho čakať. A Piakin patrí k tým, ktorých práve za vykresľovanie takéhoto obrazu Kremeľ dobre platí. A nie je jediný. Napríklad toľko ospevovaní „Noční Vlci“ berú mesačný plat okolo 5 000 amerických dolárov. Okrem toho cesty majú na diéty. Vozia sa po Rusku na motorkách, potom priletí vrtuľník s popom, odslúži im omšu, nastúpi na vrtuľník a oni idú na motorkách ďalej. Veď propagujú Putina a RPC. Nie Národ Ruska, ale vládny režim a kresťanskú cirkev Kyrilla.

Ktovie ako by to vyzeralo, keby Noční Vlci lietali vo Vesmíre..?

rpc dij 02

 

Alebo poďme na to inak. Ak niekto v Rusku nepíše v súlade s očakávaním teokratického systému, začína mať vážne problémy. Už v roku 2012 odsúdili zaslúžilého vojenského veterána O. T. Vinogradova, ako aj známych autorov A. V. Trechlebova či V. Ďomina (jeho knihy z cyklu Bystvor ste mohli čítať aj v slovenčine).

Okrem iného sa neustále pokúšajú zavrieť všetky „alternatívne“ média, aby neprichádzalo k národu iné ako oficiálnym kanálom odobrené „slobodné poznanie“.

Pokúšajú sa aj prebrať iniciatívu a aj na „neoficiálnom“ poli ustanoviť svoju dominantu. Žiarivým príkladom tejto metódy je od r. 2008 vysokorozpočtová „hviezda“ kremeľského neba – politický technológ Nikolaj Starikov. Podáva silne obrezanú verziu minulosti. Napríklad namiesto krvavých boľševických teroristov – členov vyvoleného národa – Azefa, Geršuniho, Rutenberga a iných – opisuje iba akýchsi beztvarých „Eserov“ (pozrite si video z r. 2013 s jeho interview na tému udalostí z roku 1905 novinárke „Moskovského komsomolca“). Namiesto krvilačných kučeravých komisárov októbrovej revolúcie r. 1917 podľa jeho falošnej verzie túto revolúciu realizovali výlučne Angličania, ktorí v jeho logike vo všetkých prípadoch slúžia ako „capy odpustenia“. Nimi zahaľuje aj ďalšie sily, ktoré sú voči Rusku krajne nepriateľské.

Ale už sa mu stalo aj to, že na besede s čitateľmi na konkrétnu otázku jedného čitateľa ohľadom jeho konkrétnej knihy nemal ani poňatia, čo sa v (jeho) knihe píše. Kto mu ich píše?

Hlavným úspechom Starikova je, že už roky dokáže odpútavať „pastvu“, ktorá pošla za ním – teda národ – od aktuálnych zlovestných problémov a prezentuje sa ako patriot na vlnách lacného populizmu.

A prečo môžu Číňania drancovať a vypaľovať Sibír? Je to odmena Číňanom za to, že ich šamani zostavili pre Putina novú Matricu pre ruský národ. A iba vďaka sibírskym žrecom sa im ju nepodarilo implementovať do národa. Dohodnutú výplatu za vykonanú robotu si však nárokujú.

 

Teda tak. Dnes naozaj treba vedieť o čo a ako sa hrá. Zbierať iba kusé informácie – niečo tu a iné zase tam – nevedie nikam, nedostatok poznania takto tých, ktorých putinský režim v Rusku prenasleduje mení u nás na putinovských fanúšikov. Paradox? Doba však veľmi pokročila. Dnes na tento jav existuje oveľa výstižnejšie slovo...

Ale mohli by sme to zhrnúť aj polopatistickejšie. V Ruskej federácii žije okolo 15 miliónov starovercov. Putinovský režim (iný tam už dlho nie je) na popud Kyrilla ich postavil mimo zákon. Tento si dokonca presadil zákon „O urážaní citov veriacich“. Pod veriacimi treba rozumieť najmä pravoslávnych kresťanov, ale môžu to byť aj mohamedáni a čínski budhisti, ktorí v podstate stoja na čiernomagickom Bon-Po (Číňania bielych lámov v Tibete zlikvidovali). Staroverci nemajú právo byť veriacimi. Ak sa teda pozriete krivo na nejakého popa, tak môžete ísť za mreže. Ale zabitie dieťaťa staroverca či odpratanie ich hlavy je očividne v súlade so zákonom.

Rétorika RPC ale aj Piakina sa často odvoláva na „prehnitý Západ“, ale oslavuje „duchovný Východ“. My – či chceme alebo nechceme – patríme do kultúrneho okruhu Západu, sme Západní Slovania. Určite nie sme spokojní so stavom vecí u nás a v EÚ, ale jedno musíme uznať. U nás nemožno niekoho zavrieť a odsúdiť len zato, lebo sa znepáčil popovi, biskupovi či arcibiskupovi. Ale ako vidíte – v Rusku to je možné. Teda ak sa niekto u nás prehlasuje za pohana staroverca a berie rozumy od Piakina a jemu podobných, tak očividne niekde niečo nedochádza.

Súvisiace

Komentáre

comments powered by Disqus