Mimozemšťania z Rosewellu

Výpisky z knihy plnej zaujímavých faktov toľko ospevovanej udalosti z 4.7.1947 Roswell

Mimozemšťania z Rosewellu - Johannes von Buttlar

V noci 4. júla 1947 sa v blízkosti amerického mestecka Roswell v štáte Nové Mexiko zrútil neznámy lietajúci objekt. V jeho vraku boli štyria členovia posádky mŕtvi a piaty pravdepodobne ešte živý. Správu o nehode najprv oficiálne zverejnili, ale krátko nato Pentagon vo Washingtone vydal prísny zákaz zverejňovať o tomto prípade ďalšie podrobnosti a vyhlásil lietajúci tanier za záležitosť podliehajúcu utajeniu. Ututlávacie manévre amerických vojenských a vládnych miest už desaťročia bránia odhaleniu pravdy...

 

V roku 1945 sa Harry S. Truman stal ako 33. prezident SŠA následníkom Franklina D. Roosevelta. Odhliadnúc od studenej vojny a takmer hysterického strachu z prenasledovania komunizmu, sa vnútropolitické pomery SŠA po rokoch depresie a vojny znovu do určitej miery normalizovali. V druhej svetovej vojne americká federálna vláda investovala obrovské sumy do vojenskej výzbroje v Novom Mexiku. Predovšetkým aj do prísne tajného projektu Manhattan na vývoj prvej atómovej bomby, ktorý prebiehal v Los Alamos pri Santa Fe v pohorí Jemez. Z pokusnej raketovej strelnice vo White Sands bolo medzi aprílom 1946 a septembrom 1952 uskutočnených nemenej než 67 štartov rakiet typu V-2. V púšti Whiet Sands stáli prvé rakety V-2 prichystané na odpálenie už na jar 1946. Prvé odpálenie naplánované na 16.4.1946 bolo pripravené nemeckými konštruktérmi rakiet z Peenemunde, ako aj vojakmi a inžiniermi z General Electrics. Dňa 15.3. vykonali statický pokus, pri ktorom raketa dosiahla výšku iba 6km. Nasledujúcih 5 pokusov však splnilo všetky očakávania. Z vojenského letiska v Alamogorde - dnes letecká základňa Holoman - sa v roku 1947 začali prvé pokusy tajného projektu Mogul. Určitý počet vzájomne spojených, héliom naplnených meteorologických balónov z čiernohnedého neoprénu malo byť neskôr vybavených prístrojmi, aby mohli vo vyšších vrstvách atmosféry registrovať zvukové vlny explózií sovietských atómových bômb. Užitočná záťaž bola opatrená plaketou, na ktorej bola adresovaná nálezcovi, aby informoval vedenie projektu,  a zároveň prísľub odmeny. V pokusnej fáze v roku 1947 užitočná záťaž ešte nebola vybavená tajnými prístrojmi. 5. a 7. 7. boli nasadené balóny projektu Mogul, ktoré sa znovu našli v horách Sacramento. O mesiac neskôr, 3.7.1947, použili v tomto projekte polyetylénové balóny.

Dňa 6.8.1945 zhodili plukovník Paul W. Tibbets a jeho posádka atómovú bombu na Hirošimu a 9.8. majjor Sweeney a peho ľudia na Nagasaki. Plukovník William H. Blanchard 20.1.1946 prevzal velenie nad 509. atómovou bombardovacou jednotkou od plukovníka Paula W. Tibbetsa. Blanchard získal akademickú hodnosť v roku 1938 na slávnej americkej vojenskej akadémiii vo West Pointe. Bol veliteľom 40. bombardovacej jednotky a predtým zástupcom veliteľa 58. oddielu v čínsko-barmsko-indickej operačnej oblasti. Od marca do septembra 1945 bol nasadený ako plánovací dôstojník 20. letky vo vojne proti Japonsku. V auguste 1946 bola 509. atómová bombardovacia jednotka so svojimi lietadlami typu B-29 preložená z Marshallových ostrovov do Roswellu s tým, aby "podporovala SŠA v úsilí o zachovanie mieru", ako je zaznamenané v ročenke 1947 roswellského vojenského letiska. Na tento účel bol arzenál 509. bombardovacej jednotky v Roswelli vyzbrojený 15 atómovými bombami. 24.6.1947 obletel 32 ročný obchodník Kenneth Arnold svojím dvojmotorovým vrtuľovým lietadlom snehom pokrytý vrcholec obrovskej sopky Mount Rainier vo Washingtone. Bolo to o 14. hodine 57. minúte tohto bezoblačného dňa skorého leta. Arnold hľadal dopravné lietadlo typu C-46, ktoré vojenské letectvo vyhlásilo za nezvestné. Ako sa dozvedel na washingtonskom letisku v Chehalis, za nájdenie lietadla AAF, ktoré sa stratilo v oblasti Mount RAinieru, bola vypísaná odmena 5000$.

Bolo 14 hodín 59 minút. Vzdialenosť medzi ním a nezámymi strojmi, ktorých veľkost odhadoval asi na dve tretiny lietadla DC-4. Netrvalo dlho, kým sa dali zozoznať podrobnosti. Zdalo sa, že ide o objekty bez krídiel a chvosta, ktoré navyše pôsobili ako disky.

3.7.1947 boli na obrazovkách radarov vo White Sands znovu pozorované neznáme lietajúce objekty. Nezostalo však len pri vzrušení nad touto udalosťou. K upokojeniu nálady neprispel ani nevydarený štart rakety V-2, respektíve skutočnosť, že namiesto toho, aby sa raketa vzniesla, zostala na odpaľovacej rampe, a keď sa prevrátila, pokropila technikov raketovým palivom. Nikto však ešte netušil, že nasledujúci deň, piatok 4.7.1947, v deň vyhlásenia nezávislosti ameriky, sa rozpúta peklo.

V Roswelli 4.7.1945.

Alamogordo - White Sands. V deň národného sviatku 4.7.1947 sa seržant Frank Kaufmann venoval svojej službe v radarovej stanici, potom, čo ho tam odvelil brigádny generál Martin F. Scanlon z veliteľstva roswellskej vzdušnej obrany. Spravodajský špecialista Kaufmann mal spolu s kolegami sledovať pohyby neznámeho lietajúceho objektu a podávať o nich hlásenia priamo generálovi. Franka Kaufmanna umiestnili na roswellskej základni v roku 1942. Podľa jeho výpovedí patril k celkom osobitej jednotke, totiž prísne tajnej protišpionážnej skupine s kódovým názvom "The Nine" (Deviatka). Je pochopiteľné, že túto skupinu nasadili do Nového Mexika v nádeji, že objasní zvláštne radarové echá bludne tancujúce z jedného konca obrazoviek na druhý. V čae, keď Kaufmann a jeho kolegovia pozorovali monitory, sa nestalo nič nové. Objekt prelietaval juh Nového Mexika a v pravidelných intervaloch skákavo letel od jedného miesta k druhému.

Stanica radarovej kontroly White Sands. Na obraovkách radarov sa situácia dramaticky zmenila: zdalo sa, že lokalizovaný neznámy lietajúci objekt zrazu začal pulzovať. Svetelný bod sa viditeľne zväčšil a zároveň zjasnil. Potom sa znova scvrkol na svoju pôvodnú veľkosť a potemnel. Tento stav chvíľu pretvával, až radarové echo nečakane "explodovalo" do svetelného záblesku a krátko pred 23:30 zmizlo z obrazoviek. Objekt sa teda musel zrútiť alebo pristáť. Keďže ho lokalizovali tromi pozemnými radarovými stanicami, technici mohli určiť približné miesto pristátia alebo zrútenia.

Sobota 5.7.1947. Tím výskumníkov pod vedením profesora W. Curryho Holdena našiel na svitaní miesto stroskotania ležiace 35 míľ (56km) severozápadne od Roswellu. Podľa jedného z archeolóv išlo o lietadlo so širokým trupom a bez krídel - lepšie povedaní o zaoblený deltovitý tvar. Bádatelia sa zhodli v tom, že to muselo byť vojenské skôšobné lietadlo, ktoré sa zrútilo. Pri podrobnejšom prieskume potom uvideli mŕtvoly: nepochopiteľne malé, štíhle bytosti, vysoké asi 1.4-1.5m, s neúmerne veľkými, lysými hlavami, odeté v tesne priliehajúcich striebristo sa lesknúcich "kombinézach". Holden poslal študenta antropológie patriaceho ku skupine späť k ceste, aby informoval o zrútení buď šerifa alebo políciu.

Záchranný tím z roswellskej základne medzičasom uzavrel celé okolie a vyplašených civlistov, čiže profesora Holdena a jeho skupinu zaviazali na prísne zachovanie tajomstva: v záujme národnej bezpečnosti museli za každú cenu zabudnúť, čo videli. Zapísali si ich mená a univerzitné adresy. Zároveň im pohrozili, že ich inštitútom zrušia vládne príspevky v prípade, že porušia uchovávanie tajomstva. Nakoniec ich vojenská eskorta odviedla z oblasti stroskotania na roswellskú základňu na výsluch. Všetky prístupové cesty a ulice k farme uzavrela vojenská polícia so samopalmi, ktorá prinútila každého vodiča, aby sa obrátil.

Zapojení boli aj požiarníci z Roswellu. Požiarnik Dan Dwyer sa so svojím mužstvom skoro ráno 5.7.1947 vydal s oddielom požiarnikov na miesto zrútenia. Jeho dcéra Frankie neskôr uviedla do zápisnice to, čo doma povedal o udalosti: videl trosky akéhosi lietajúceho telesa. Vojsko ako aj policajti z Roswellu, a dokonca aj príslušníci štátnej polície už boli na mieste. Podľa jeho názoru museli byť v objekte traja "ľudia, pretože videl asi dve vrecia na mŕtvoly a jednu "osobu" - veľmi malú bytosť veľkosti asi 20ričného dieťaťa, ktorá im nemohla veľa povedať, pretože ju "naložili" do vozidla a okamžite s ňou odišli. Dve vrecia s mŕtvolami odviezli iným vozidlom.

Ked si fotograf obhliadol dejisko drámy, urobil snímky miesta havárie, vraku, mŕtvol a úlomkov roztrúsených po okolí. Medzitým kameraman zachytil na 16mm film všetky podrobnosti. Okrem toho vypracovali tabuľu s výrezom mapy a rovinným rastrom, do ktorej zaznačili všetky nájdené úlomky. Súčasne bolo miesto havárie so všetkým "príslušenstvom", ako aj celé okolie fotografované nízko letiacimi prieskumnými lietadlami.

 

Cieľom projektu Phoenix je asi tisíc blízkych hviezd. Na odpočúvanie ich okolia bude potrebných 5 alebo viac rokov. Mnohokanálový prijímač projektu Phoenix (MCSA) analyzuje zároveň 28 miliónov kanálov. Prijímače vyhodnocujú zachytené signály bleskurýchlo s doteraz nikdy nedosiahnutou presnosťou. Slepým astronómom Kentom Cullersom vyvinuté počítačové programy musia rozmotať zmes kozmických vĺn, aby potom vysliedili možné inteligentné posolstvá. Keď sa medzi prirodzenými rádiovými zdrojmi nachádza mimozemská správa, software spustí okamžite poplach.

 

Počas búrky nad Lincoln County v Novom Mexiku, počul Brazel neskoro večer 4.7.1947 ohlušujúci treskot, ktorý však nemohol byť úderom hromu. Aj iní rančeri v okolí si na to neskôr spomenuli. Skoro ráno 5.7.1947 sa vybral Brazel s Williamom "Deem" Proctorom, 7ročným synom svojho suseda, na inšpekčnú jazdu, prekontrolovať, či ranč pri silnej búrke neutrpel škody, pretože lejaky boli nezriedka príčinou zosuvov bahna, ktoré vytrhali ploty zo základov. Okrem toho víchor dosť často zastavil veterné mlyny. Predovšetkým však chcel vyhnať stáda oviec na nové pastviny. Vycivený, málovravný Brazel a malý "dee" jazdili cez skaly, húšťavy a prérie smerom na juh ranča. Keď dorazili na malý pahorok, už zďaleka sa im naskytol prekvapujúci pohľad: nesčíselnými kovovými troskami posiate územie sa tiahlo od vrcholu úzkej rokliny až k najbližšiemu kopcu - na pastvisku dlhom asi 2000 metrov a širokom 100 metrov. Niektoré úlonky sa jagali striebristo, ale väčšina mala vzhľad matného kovu. Veľké i malé úlomky sa potichu knísali vo vetre.

Floyd Proctor sa márne pokôšal odrezať kúsok materiálu nožom. Nebolo vidno ani len škrabanec. Pri pokuse zapáliť "haraurdu" zápalkou - veď vyzerala ako z balzy - ani len nesčernala. Ešte nepochopiteľnejšia bola skutočnosť, že tenká, ako pierko ľahká "kovová fólia" sa dala zhúžvať, ale keď ju pustili, sama sa vyrovnala a pritom na nej neostali stopy po pokrčení.

V sobotu 6.7.1947 okolo pol ôsmej nasadol "Mac" Brazel po výdatných ra§ajkách do svojho pikapu a odišiel do Roswellu. Mal pre sebou dlhú, asi 3.5 hodinovú jazdu po zlých cestách cez neúrodnú púšť Nového Mexika. Za páliacej horúčavy dorazil okolo 11:00 do Roswellu a ihneď šiel ku kancelárii šerifa Georgea A. Wilcoxa, ktorý nebol nadšený kovbojom v špinavých nohaviciach, čižmách a so zapoteným koženým klobúkom nad zaprášenou tvárou. Keď mu ešte navyše oznámil, že na jeho ranč sa zrútil "lietajúci tanier", šerif sa zmohol len na jedno slovo: "Naozaj?"

Medzitým sa všade rozniesol chýr. Blanchard sa okamžite spojil s brigádnym generálom Rogerom Rameyom, veliteľom 8. leteckej brigády na texaskom vojenskom letisku vo Fort Worth, ktorému bola podriadená 509. bombardovacia jednotka. Odtiaľto správu bezodkladne odovzdali Pentagonu vo Washingtone. Rameyho štábny nadriadený, plukovník Thomas Jefferson DuBose, mal asi o 15:00 miestneho času, telefonát z Pentagonu od generála Clementsa McMullena, zástupcu veliteľa strategického leteckého veliteľstva, ktorý mu prísne nariadil, aby dal Brazelov "materiál" čo najrýchlejšie dopraviť v zapečatených kontajneroch cez Fort Worth na letisko Andrews pri Washingtone, kde má byť doručený osobne generálovi McMullenovi.

Už z dialki mohli rozoznať pole trosiek. "Kam oko dovidelo, nebolo nič iné než úlonky. Ležali rozsypané na zemi v dĺžke takmer pol druha kilometra a v šírke asi 100 metrov. Vyzeralo to, akoby bolo niečo explodovalo vo vzduchu a padalo na zem "ako dážď". Napodiv sa dalo cekom ľahko zistiť, z ktorého smeru a kam to letelo: a síce zo severovýchodu na juhozápad.

Spravodajská kancelária 509. bombardovacej jednotky roswellského vojenského letiska 8.7.1947 napoludnie oznámila, že základňa vlastní lietajúci tanier. Podľa informácií oznámených oddelením dôstojníka tajnej služby J.A. Marcela, disk našli na istom ranči v okolí Roswellu, keď neznámy rančer informoval šerifa Georgea Wilcoxa o tom, že našiel "stroj" na svojom pozemku. Major Marcel a spolupracovníci z jeho oddelenia sa vybrali na ranč a našli lietajúci disk. Keď spravodajské oddelenei "stroj" dôkladne preskúmavalo, dopravili ho nadriadeným. Spravodajské oddelenie oznámilo, že o konštrukcii a vzhľade lietajúceho disku nebudú uverejnené žiadne podrobnosti ...

 

Dňa 25.4.1964 0 17:50 zastavili na okraji Socorra dvaja nezvyčajní návštevníci. Stáli vo vyschnutom riečisku južne od mesta a podľa všetkého mali typickž turistický  problém: museli nazrieť pod kapotu. O niekoľko minút boli preč, ale malé mestečko Socorro už nebude nikdy také isté ako predtým.

Na prvý pohľad pohľad si myslel, že je to pravrátené auto, ale potom si všimol zvláštny tvar objektu a zdalo sa, že balansuje na štyroch predĺženinách podobných chodúľom. Okrem toho si všimol, že v blízkosti veľkého objektu sa zdržiavajú dve malé postavy. Neskôr povedal, že mali oblečené šaty podobné kombinézam a viditeľne sa zľakli, keď sa objavil. Kým sa Zamora blížil k miestu, spojil sa cez rádiotelefón so šerifovou kanceláriou a informoval o pravedepodobnej "nehode". Zároveň požiadal seržanta polície Samuela Chaveza o posilu. Zamora neurobil viac než 3 kroky, keď zo spodnej strany lietajúceho objektu vyrazil jasnomodrý plameň sprevádzaný ohlušujúcim hukotom. Zamora sa inštinktívne vrhol na zem. Keď sa do určitej miery upokojil, utekal prikrčene za auto, pričom sa potkol a stratil okuliare. Bez obzretia bežal ďalej asi 9 metrov. Keď sa obrátil, objekt vajcovitého tvaru sa práve začal dvíhať. Zamora očakával výbuch, preto utekal ďalej ešte niekoľko metrov. Zrazu hukot ustal, modrý plameň zhasol a objekt priamym smerom odletel.

Medzitým mala šerifova kancelária v meste tri telefonáty od obyvateľov, ktorí v južnej časti mesta spozorovali žiariace modré svetlo. Strážca čerpacej stanice pohonných hmôt hlásil neuveriteľný príbeh, ktorý počul od rozrušenej rodiny z Colorda pri tankovaní ich zeleného Cadillacu. Na policajnej strážnici v Socorre nemal v tú aprílovú noc roku 1964 pokoj nikto. Agent FBI J. Arthur Byrnes dorazil do kancelárie polície už okolo siedmej, o 3 minúty za ním prišiel kapitán Richard T. Holder, najvyšší veliteľ pokusnej raketovej strelnice White Sands. Vydali sa na cestu k dovtedy bezvýzmanému suchému riečisku, kde mal podľa správ pristáť lietajúci objekt.

Asi za 5 minút získal Stanford najcennejší fyzikálny dôkaz z miesta činu v Socorre, i keď si jeho úplný význam ešte neuvedmoval. Pravedepodobne by bol jeho dôkazný predmet stihol rovnaký osud ako pred 15. rokmi "Mac" Brazelov "suvenír" z miesta havárie v Roswelli. 30.4.1964 fičal Stanford so svojou korisťou už za skorého rána po ceste č. 60 smerom na západ. Doma vo Phoenixe kameň opatrne vybalil a pozorne si prezeral odlomené miesto v slnečnom svetle. Ťažko pochopiť, čo mohol cítiť, keď na mieste zlomu objavil jemné stopy lesklého kovu. Na drsnom povrchu kameňa sa dali zozoznať zreteľné zvislo usporiadané stopy odretého kovu.

Skoro ráno 1.7.1965 mal francúzsky pstovateľ levandue Maurice Masse zážitok, ktorý silno ovplyvnilo jeho život. Vtedy 40ročný majiteľ destilovne na levanduľu pochádzal z Velensole v departemente Aples de HAute Provence, cnetra francúzskej oblasti na pestovnie levandule. Masse pozoroval domnelých zlodejov cez lístie viniča so vzrastajúcou zlosťou a napokon sa rozbehol k naničhodníkom. Jeden z nich videl Massea prichádzať, druhý bol k nemu obrátený chrbtom. Keď bol pestovateľ levandule vzdialený od oboch cudzincov ešte asi 10 metrov, chrbtom otočený sa zrazu zvrtol a namieril naňho malý predmet, ktorý držal v pravej ruke. Potom predmet vložil do akéhosi vrecka na ľavom boku. Masse sa cítil ako ochromený, nemohol pohnúť hlavou ani údmi a nič viac necítil.

 

Hneď 7.7. urobili vo vysielacej stanici nahrávku na magnetofónový pás, ale keďže už bolo neskoro, nemohli ju v noci odvysielať. Magnetofónová nahrávka rozhovoru s Brazelom sa nikdy neodvysielala, pretože rozhlasovej stanici to zakázali na priamy rozkaz senátora Denissa Chaveza a Federálnej komunikačnej komisie. George "Jud" Roberts, akcionár KGFL si nskôr spomínal: "Jasne nám povedali, že ak uverejnéme Brazelov príbeh, dostaneme 24 hodín, aby sme sa poobzerali po novej práci". Na základe dohody medzi vojskom a Waltom Whitmoreom, lepšie povedané na príkaz vojska "Maca" Brazela skoro ráno 8.7. eskortovali z vysielača.

Takmer nemožno pochybovať o tom, že "Maca" Brazela počas "nútenej dovolenky" na roswellskej základni "obrátili", lepšie povedané voľky-nevoľky sa nechal prehovoriť, aby svojmu príbehu o pastvisku plnom trosiek dal "nové priznanie". V každom prípade sa večer 8.7. objavil v prievode dvoch dvostojníkov v kancelárii novín Roswell Daily Record, aby im poskytol rozhovor.

Napriek dôkladným opatreniam vojska, aby sa bezo zvyšku zaistili všetky úlomky z pasienka s troskami, syn "Marca" Brazela Bill nachádzal znovu a znovu úlomky materiálu. "Raz večer, asi 2 roky po udalosti, som sa viezol do Corony," rozprával Bill Brazel. "Spomínam si, že som pred niekým spomenul svoju zbierku úlomkov na ranči. Pravedepodobne som rozprával príliš mnoho, mal som byť radšej ticho, pretože na druhý deň prišlo štábne vozidlo s kapitánom a tromi vojakmi. Môj otec v tom čase nebol doma, ale ako vysvitlo, návšteva patrila mne. Kapitán, myslím, že sa volal Armstrong, sa zjavne dozvedel o mojej zbierke a chcel ju vidieť. Samosrejme, ukázal som mu všetko. Potom mi vysvetlil, že tie veci majú pre národnú bezpečnosť eminentný význam a musím mu ich vydať. Kapitán mal záujem najmä o materiál podobný rybáskemu lanku, ktorý sa mimochodom nedal ani rozrezať, ani zlomiť. (Očití svedkovia prirovnávali tieto "lanká" o veľa rokov neskôr ku káblu zo sklenených vlákien) Čo mi teda zostávalo, musel som materiál odovzdať kapitánovi." Tak ako iní susedia správcu Fosterovho ranča, aj dcéra Proctorovcov Alma Hobbsová potvrdila, že "Mac" Brazel, ktorý umrel v roku 1963, sa musel po udalosti nečakane dostať k množstvu peňazí, pretože si kúpil nielen nový dom v Tularose a mraziareň v Las Cruces, ale investoval značné sumy aj do techniky na balenie mäsa. Podľa správ očitých svedkov boli časti vraku, nájdené trosky a mŕtvoly mimozemšťanov umiestnené do hangáru 84 na roswellskej základni, ktorý uvoľnili špeciálne na tento účel. Frank Kaufmann, s ktorým som mal v roku 1995 v Roswelli dlhý rozhovor, mi potvrdil túto udalosť a aj skutočnosť, že mrtvoly, ktoré predtým v nemocnici na základni podrobili predbežnej pitve dvaja patológovia - major Sanford z nemocnice Beaumont General Hospital v texaskom Fort Blisse a major Sullivan z Chicaga - na pomoc strážnikom osvetľovali hore priprevneným ostrým reflektorom. Okolie hangáru 84 prísne strážila vojenská polícia.

Pamätám sa, že môj otec sa čudoval, prečo potrebujú chladiarenské auto. S jedným zo svojich druhov musel sedieť vzadu v nákladnom aute, aby tú vec sprevádzali do jedného z hangárov. Bolo to zabalené do suchého ľadu. Povedal, že nadvihol vozovú plachtu a zbadal pod ňou tri mŕtvoly. Nebolo sa ich treba báť, pretože vyzerali priateľsky a mali milé tváre. Vravel, že ich črty možno označiť vari za aziatské, aj keď mali väčšie, lysé hlavy. Mali žltkastú farbu pokožky. Otec sa necítil celkom vo svojej koži. Napokon vedel, že robí niečo prísne zakázané. Pozrel sa na to teda iba letmo a potom to znovu starostlivo prikryl vozovou plachtou. "Vďaka šikmým očiam by sa dali bez ťažkostí považovať za Číňanov! tvrdil otec."

Roberta E. Smitha, umiestneného v tom čaase do 1. leteckej dopravnej jednotky v Roswelli, odvelili na naloženie častí vraku a okrem iného miestoprísažne vyhlásil: "Musel som nakladať debny s úlomkami do nákladných lietadiel. Všetci zúčastnení, ktorí šli k hangáru 84 na východnej strane štartovacej dráhy, vedeli, o čo ide. Naši ľudia museli zhotoviť debny na mieru, aby ich prispôsobili ložnému priestoru v lietadlách. Videl som menšie a väčšie krivolaké úlomky materiálu. Keď ho pokrčili, znovu sám nabral svoj pôvodný tvar a automaticky sa vyrovnal, pričom šuchotal ako celofán! Jeden z našich ľudí si kúsok vzal.

 

Glenn Dennis uzavrel so základňou pracovnú zmluvu, že bude vo dne v noci k dispozícii pre ambulantné služby. V ten istý deň, keď odpovedal na zvláštne otázky o hermeticky uzatvoriteľných truhlách vyhotovených v detskej veľkosti, mal ďalší telefonát. Mladý pilot so zranením hlavy musel byť ošetrený a prevezený do nemocnice na základni. Keďže strážnici Dennisa poznali, mohol ako civil bez ťažkostí vstúpiť do priestoru základne. Aj tentoraz váhavo prešiel pri hlavnej bráne a zamieril k pohotovostnému príjmu na zadnej strane nemocnice. Rampa bola už obsadená 3 vojenskými sanistkami, takže musel zájsť kúsok ďalej, aby zaparkoval.

Na druhý deň zavolala Dennisovi do pohrebného ústavu zdravotná sestra. Chcela sa s ním súrne rozprávať, dohodli sa teda, že sa stretnú v dôstojníckom kasíne. Keď prišla, bola veľmi rozrušená. Skôr než vôbec niečo povedala, musel Dennis odprisahať, že za žiadnych okolností nespomenie jej meno v súvislosti s tým, čo zažil v nemocnici, pretože by inak musela rátať s nepríjemnými dôsledkami. Až keď Dennis ustúpil jej naliehaniu, vyrozprávala mu, čo sa stalo: keď chcela niečo priniesť z čakárne, dvaja cudzí lekári, ktorých nikdy predtým v nemocnici nevidela, vyšli súčsne z jednej ordinácie a požiadali ju, aby im pomohla pri práci. Mala písomne zaznamenať všetky lekármi vykonané manipulácie a vyšetrenia. V ordinácii ležali vrecia, z ktorých dve obsahovali veľmi dokaličené mŕtvoly nízkeho vzrastu. Podľa roztrhaných tiel sa dalo predpokladať, že ich tak strašne doriadili kojoti, domnievala sa zdravotná sestra. Okrem toho bol v miestnosti priam neznesiteľný príšerný zápach. Lekári pravdepodobne vyšli von nadýchať sa čerstvého vzduchu. Na druhom vyšetrovacom stole sa v ďalšom vreci nachádzalo takmer nepoškodené veľmi malé stvorenie vysoké 1.2-1.3 metra.

Na mieste havárie sme našli roztrhanú kozmickú loď, 4 mŕtvoly a jednu ďalšiu bytosť, ktorá ako sa zdalo, ešte žila. Mali odeté tesne priliehavé striebristo sa jagajúce kombinézy s akýmsi opaskom. Naozaj vyzerali podobne ako ľudia, aj keď s väčšími bezvlasými hlavami, veľkými vpadnutými očami, malými nosmi, úzkoperými ústami a sotva rozoznateľnými ušami. Boli štíhli s jemnými údmi, vysokí asi 1.4-1.5 metra a mali bledú pokožku. Vysielačkou boli okrem bojenskej polície a zdravotníckeho personálu privolané aj sanitky, nákladné prívesy a mužstvá.

 

5.5.1995 krátko po 13:00 sa to konečne stalo. Vybrané obecenstvo - asi 60-70 ľudí - sa tislo po osobnej prehliadke, kamery boli zakázané, plné očakávania v malej posluchárni Londýnskeho múzea. Skôr než pomaly zhaslo svetlo, rozdali ľuďom správu MJ-12 (Majestic 12) so žltým titulným listom.

Vo filme bolo vidno vojakov a žeriav, ktorý nalozil UFO a náves. Okrem toho sa počas pitvy mimozemšťana dal za pozorovacím oknom rozoznať prezident Truman.

Film na premietacom plátne sa zrazu bez akéhokoľvek ohlásenia začal. Takmer zároveň nastalo v hľadisku absolútne ticho: plátno zaberala malá pitevňa, v strede malý operačný stôl, na ňom vyzlečená humanoidná postava ležiaca na chrbte. V miestnosti boli dve osoby v bielych ochranných odevoch vrátane prikrývky na hlavu s priezorovou štrbinou, inak nikto. Za veľkým pozorovacím oknom stála postava odetá v bielom a s chirurgickou maskou.

Na stene naľavo od hlavy mŕtvoly pri sklenom priečelí bol pripevnený čierny nástenný telefón so špirálovým káblom. Na ľavej stene zo strany pozorovateľa viseli veľké okrúhle hodinys tmavým rámom, ktorých ručičky na začiatku pitvy ukazovali 10:10. Vedľa pitevného stola bolo vidieť nástrojový stolík s fľašami a misami. Dve postavy v ochranných odevoch mali byť Dr. Detlev Bronk a jeho asistent Dr. Willies, ktorí vykonali vo vojenskej nemocnici vo Forth Worthe pri Dallase v Texase pitvu mŕtvoly mimozemšťana nafilmovanú Barnettom.

Aj keď mŕtvola na pitevnom stole vyzerala ľudsky, pre skeptikov dokonca príliš ľudsky, pri podrobnejšom pozorovaní bolo predsa len vidieť odchílky. Telo, pôsobiace skôr zavalito, bolo vysoké iba asi 1.5 metra. Brucho bez pupka bolo vyduté ako v tehotenstve, pohlavné orgány boli rudimentárne ženské. Bezvlasá hlava bola veľká s výrazne sformovaným zátylkom.

 

Jadrový fyzik a bádateľ UFO Stanton T. Friedman, známy svojimi solídnymi rešeršami súvislostí, ktorého som sa spýtal na názor, považuje Kaufmanna ako Randeleovho a Schmittovho korunného svedka za celkom nedôveryhodného. Naproti tomu spornú prísne tajnú správu MJ-12 pre prezidentského kandidáta Eisenhowera z 18.12.1952 zaraďuje po dôkladnom prešetrení ako pravú. Prísne tajná dokumentácia Majestic-12, prípadne Majic-12 informuje o záchrannej operácii neznámeho lietajúceho objektu pri Roswelli, o mimozemských biologických bytostiach - mŕtvolách - ako aj o vytvorení vyšetrovacej komisie, ktorá sa skladala z 12. vynikajúcich osobností - medzi nimi boli vedci, inžinieri, prví traja riaditelia CIA a minister obrany. Preto mala názov "Majic" alebo "Majestic 12". Po zohľadnení politickej atmosféry roku 1947 je pochopiteľné, že bola vytvorená prísne tajná pracovná skupina, ktorá sa mala zaoberať zaistením a analýzou kozmickej lode mimozemského pôvodu a jej posádky. Pod ťarchou dôkazov aj Friedman vychádza z toho, že roku 1947 sa v Novom Mexiku zrútili najmenej dva, ak nie tri lietajúce taniere. Jeden z nich bol takmer nepoškodený a jeho posádka sa skladala zo 4 mimozemšťanov, z ktorých jeden ešte žil.

 

V každom prípade Twining dal podnet na dôkladné vyšetrenie, ktoré viedlo k tajnému projektu americkéh letectva "Sign". Uprostred roku 1948 "Sign" potom definitícne upustil od hypotézy, že UFO sú tajné zbrane sovietov. Mrzutým spôsobom tieto neznáme lietajúce objekty naďalej dokazovali, že predstavujú fyzikálne merateľné lietajúce telesá. Nakoniec dospeli spolupracovníci projektu k presvedčeniu, že musí ísť o mimozemské kozmické lode, ktoré z neznámych príčin pozorujú Zem. Na tomto názore spočívala aj prísne tajná správa hodnotiaca situáciu, zapísaná pod značkou F-TR-2274IA (IA = Top secret).

Túto prísne tajnú správu doručili vtedajšiemu veliteľovi generálneho štábu Hoytovi S. Vandenbergovi, ktorý ju onedlho dal spáliť - okrem jednej nepovšimnutej kópi! Projekt "Sign" vystriedal projekt "Grudge" (hnev), pomocou ktorého mal byť nepríjemný fenomén UFO odstránený zo sveta. Novinári zosmiešňujúci vo svojich článkoch UFO mohli počítať s výhodami. Na rozdiel od projektu "Sign", ktorý súhlasil s názorom o mimozemskom pôvode UFO, "Grudge" veľmi mrzuto odporúčal bagatelizovať výskumy UFO. Projekt "Grudge" skutočne dostal o 23% viac správ než projekt "Sign", boli však posúdené ako prípady pre psychiarta.

Napätá atmosféra studenej vojny prispela k vymámeniu osobitých privilégií pre CIA od kongresu - prijatím zákona o národnej bezpečnosti. Inými slovami, nový úrad nijako nepodliehal bežým kontrolným metódam kongresu a roku 1949 potvrdila CIA dokonca rozšírenie svojho výnimočného postavenia. Z článku zakotveného v zákone z roku 1947, podľa ktorého sa CIA "udeľuje plná moc nad takými funkciami a povinnosťami, ktoré nie sú v priamej súvislosti so spravodajskou činnosťou", vyplynuli najzávažnejšie dôsledky. Túto stručnú formuláciu kongresu využila CIA aj na to, aby postupom času vytvorila tajnú chartu, ktorá síce bola na jednej strane v úplnej zhode s nariadeniami zákona o národnej bezpečnosti a spočívala na vykonávacích pokynoch, na druhej strane však bola v príkrom rozpore s jednoznačným úmyslom zákona, ktorým bola CIA založená. Využila niekoľko "bezvýznamných" slov kongresu na to, aby sa plietla do tajných záležitostí, ktoré nespadali do zásadnej oblasti jej úloh. Takýmto spôsobom sa stala CIA najdôležitejším faktorom moci západného sveta.

Projekt "Grudge" nakoniec vystriedal projekt "Blue Book", jeho vedúcim bol dôstojník tajnej služby merického vojenského letectva kapitán Edward j. Ruppelt. Ako prvý letecký dôstojník verejne vyhlásil, že UFO sú problém, ktorý treba brať vážne. Pracoval pre "Blue Book" síce iba krátko, ale za ten čas použil celkom nové výskumné metódy a angažoval prvotriedne vzdelané odborné sily, ako profesora J. Allena Hyneka. To že záležitosť bola riadená CIA, jednoznačne vyplýva z tajného dokumentu CIA. Odstúpenie Ruppelta ako vedúceho projektu "Blue Book" v auguste 1952 neprekvapuje, pretože dospel k podobným záverom ako projekt "Sign", ale proti svojmu presvedčeniu musel správy o UFO na verejnosti zosmiešňovať.

Projekt "Moon Dust" (mesačný prach): hlavný stan amerického letectva založil projekt na lokalizovanie, získanie a vyhodnotenie zrútených cudzích kozmických dopravných prostriedkov.

Operácia "Blue Fly" (modrá mucha) bola zriadená na "expresnú" záchranu a dopravu cudzích technológií v rámci projektu "Moon Dust", ktorá mala vykonať technická spravodajská služba. Air Force Continental Intelligence Command (AFCIN) vysvetľuje vo svojom nariadení z 12.2.1961, že do operácií "Blue Fly" sú zahrnuté časti vrakov lietajúcich objektov neznámeho pôvodu (UFO), keďže letecké spravodajské veliteľstvo má o ne obrovský záujem technického chrakteru." Podmienky pre spoluprácu na projekte "Moon Dust" a na operácii "Blue Fly" boli takisto stanovené v memorande z 3.11.1961. Podľa neho sa predpokladá "zamestnanie kvalifikovaných pátračov, ktorí budú môcť z pohotovostnej základne čo najrýchlejšie vykonať záchranné práce a prieskumy neidentifikovaných lietajúcich objektov, sovietskych kozmických lodí, systémov zbraní alebo zvyškov takejto výzbroje priamo v teréne. K tomu budú zostavené vysokokvalifikované pohotovostné oddiely zložené z troch mužov, a to z jazykovedca, technika a skúseného odborníka tajnej služby ako vedúceho. Každý z nich musí byť skúseným letcom. V intenzívnom pracovnom programe by mal byť každý účastník oboznámený s pracovnou oblasťou svojich kolegov, aby sa oddiel takýmto spôsobom stmelil do optimálne fungujúcej jednotky."

Projekt "Moon Dust" a operácie "Blue Fly" boli programy SŠA na záchranu, rozšírenie poľa pôsobnosti a odovzdanie kozmických lodí východného bloku, ako aj objektov neznámeho pôvodu Oddeleniu pre cudzie technológie FTD v daytonskom Wright Pattersone v štáte Ohio ...

 

Operácia Majestic-12 je prísne tajná výskumná, vývojová operácia tajnej služby, ktorá podlieha vúlučne prezidentovi SŠA. Operácie projektu boli vykonávané pod dohľadom skupiny Majestic-12, ktorú na odporúčanie Dr. Vannevara Busha a ministra Jamesa Forrestala zriadil prezident Truman 24.9.1947.

7.7.1947 sa začala tajná operácia, pri ktorej bol roswellský vrak uschovaný za účelom vedeckého výskumu. V priebehu záchrannej operácie objavil vzdušný prieskum štyri malé, človeku podobné bytosti, zjavne katapultované z objektu pred jeho výbuchom. Podobnú analýzu 4 mŕtvych členov posádky predložil Dr. Bronk. Skupina dospela 30.11.1947 k predbežnému názoru, že tieto stvorenia napriek svojmu ľudskému vzhľadu prešli biologickými a evolučnými vývojovými procesmi, ktoré sa zjavne líšili od vývinu pozorovaného a predpokladaného u Homo sapiens. Tím Dr. Bronka predbežne navrhol názov "mimozemské biologické entity" EBE, ako štandardné označenie týchto stvorení, kým nedôjde k definitívnej zhode.

 

Na základe výsledkov výskumu Smith prísne tajným memorandom z 21.11.1950 oznámil vtedajšiemu vedúcemu telekomunácií na kandskom ministerstve dopravy: "Domnievame sa, že sme na stope záležitosti, ktorá by sa mohla stať priekopníkom novej technológie: získavaniu energie využitím zemského magentizmu".

Smitha, kapacitu v oblassti elektromagnetizmu a telekomunikácií, si na svojom ministerstve vážili. Už mesiac po predložení jeho memoranda dosal z Ottawy povolenie začať projekt Magnet. V blízkosti Shirley Bay, asi 18 km západne od kanadského hlavného mesta, bola zriadená pozorovacia a meracia stanica pre neznáme lietajúce objekty, úlohou ktorej boloz letového správania sledovaných lietajúcich tanierov a z prípadne registrovaných magnetických odchýlok vyvodiť závery, respektíve odvodiť údaje.

Projekt Magnet disponoval najlepšími elektronickými meracími prístrojmi, ako aj detektormi žirenia gama a rádiových vĺn, ionosférickým registrátorom a gravimetrom. Dva posledné slúžilii na registrovanie zmien a aktivít v ionosfére. Vedúci projektu Smith mal navyše vynikajúcich spolupracovníkov: prof. J.T. Willsona z Torontskej univerzity, fyzika Jamesa Waita z Komisie pre výskum obrany a Dr. G.D. Garlanda z kanadského federálneho ministerstva pre výskum.

Projekt Magnet prebiehal až do roku 1968. O výsledkom výskumu nobolo oznámené takmer nič. Najväčšia časť dokumentácie podlieha ešte vždy najprísmejšiemu utajovaniu. Smith dal uverejniť iba toľko, že stanica pri Shirley Bay viackrát vypátrala a dôkladne pozorovala UFO.

Súvisiace

Séria: Rozbor kníh