Päť dohôd

Naše slovo je moc, ktorou sme ob­darení, aby sme mohli tvoriť

Jaks Peruň Magog ( Janko ) Jaroslav Dušek Rozbor kníh Knihy

Štyri dohody - Kniha múdrosti starých Toltékov

Toltékovia

Pred niekoľkými tisícami rokov boli Toltékovia známi po celom južnom Mexiku ako „ženy a muži poznania". Antropológovia spomínajú Toltékov ako národ alebo rasu, ale v skutočnosti to boli vedci a umelci, ktorí vytvorili spoločnosť, aby preskúmali a uchovali starobylé duchovné poznanie a praktiky. Schádzali sa spoločne ako majstri (naguálovia, šamani) a žiaci v Teotihuacáne, v starovekom meste pyramíd neďaleko Ciudad de México, tam, kde sa „človek stáva Bohom".

Po tisícročia boli naguálovia nútení schovávať múdrosť svojich predkov a udržovať ju v tajnosti. Európska konkvista, doprevádzaná rastúcim zneužívaním osobnej slobody niekoľkými učeníkmi tejto náuky, viedla k nevyhnutnosti skrývať poznanie pred tými, ktorí ho neboli pripravení používať múdro, alebo pred tými, ktorí by ho zámerne chceli zneužiť k osobnému prospechu.

Našťastie sa ezoterické Toltécke poznanie uchovalo predávaním z generácie na generáciu prostredníctvom rôznych rodových línií naguálov. Navzdory tomu, že toltécke poznanie zostávalo po stáročia zahalené závojom tajomstva, staré proroctvá predpovedali príchod veku, keď bude nevyhnutné vrátiť ľuďom túto múdrosť. Teraz nastal čas, aby s nami don Miguel Ruiz, naguál z tradície Rytierov orla, o toto mocné učenie Toltékov podelil.

Toltécke poznanie vychádza z tej istej pôvodnej jednoty pravdy ako aj ostatné posvätné ezoterické tradície po celom svete. Aj keď nie je náboženstvom, uctieva všetkých duchovných majstrov, ktorí učia po celej zemi. Najpresnejšie by sa táto duchovná náuka dala popísať ako spôsob života, ktorí sa vyznačuje ľahkou dostupnosťou šťastia a lásky.

 

Podrobovanie a sen planéty

ČO PRÁVE VIDÍTE A POČUJETE, NIE JE NIČÍM INÝM NEŽ SNOM. Snívate práve teraz, v tomto okamihu. Snívate, aj keď ste v bdelom stave. Snívanie je hlavnou funkciou mysli a tá spí dvadsaťštyri hodín denne. Myseľ spí, aj keď ste v bdelom stave a aj keď spíte. Rozdiel je len v tom, že keď ste bdelí, existuje materiálny rámec, v ktorom sa vaše vnímanie vecí odohráva lineárne. Keď spíme, nemáme tento rámec a naše sny majú sklon neustále sa meniť.

Ľudia snívajú neustále. Prv ako sme sa narodili, tí, čo žili pred nami, vytvorili veľký vonkajší sen, ktorý budeme nazývať snom spoločnosti alebo snom planéty. Sen planéty je kolektívnym snom miliárd menších snov, osobných snov, ktoré spolu vytvárajú sen o rodine, sen o spoločenstve, o meste, zemi a napokon sen o celom ľudstve. Sen planéty zahŕňa všetky pravidlá spoločnosti, jej názory, zákony, náboženstvá, rôzne kultúry a spôsoby prejavu, jej vlády, školy, spoločenské udalosti i sviatky.

Keď ste chodili do školy, sadli ste si do lavice a sústredili ste sa na to, čo vás učili. Keď ste šli do kos­tola, sústredili ste svoju pozornosť na slová kňaza. A bo­lo to rovnako s mamou, otcom, bratmi i sestrami: všetci sa pokúšali upútať vašu pozornosť. Takisto sa učíme upútať pozornosť ostatných ľudí a rozvíjame potrebu pozornosti, kvôli ktorej sa môžeme stať ctižiadostivý­mi. Deti sa predbiehajú v upútaní pozornosti svojich rodičov, učiteľov a priateľov. „Pozeraj na mňa, pozri sa, čo robím, haló, tu som." Potreba upútať pozornosť sa stáva veľmi silnou a pokračuje v dospelosti.

Deti veria všetkému, čo im dospelí povedia. Súhlasíme s dospelými a naša viera je tak silná, že jej systém kontroluje celý náš sen o živote. To, v čo veríme, sme si nevybrali, a možno sme sa mali vzbúriť a odporovať, ale neboli sme dostatočne silní, aby sme mohli vyhrať. Výsledkom je, že sa podrobujeme so súhlasom. Tento proces nazývam podrobovaním ľudí. A prostredníctvom tohto podrobovania sa učíme ako žiť a ako snívať. Pri podrobovaní človeka sa informácie prenášajú z vonkajšieho sna do vnútorného sna a tým sa vytvára celý náš nový systém viery. Spočiatku sa dieťa učí názvy vecí: mama, ocko, mlieko, fľaštička. Deň za dňom, doma, v škole, v kostole a v televízii nám hovoria ako žiť a aké chovanie je prijateľné. Vonkajší sen nás učí, ako máme byť človekom. Prevezmeme hotové predstavy o tom, čo je „žena" a čo je „muž". A taktiež sa naučíme súdiť: hodnotíme a súdime seba, susedov, druhých ľudí.

 

Existuje ešte iná naša časť a tá prijíma tieto roz­sudky a nazýva sa Obeť. Obeť nesie obvinenie, vinu a hanbu. Táto naša časť hovorí: „Som úbožiak, nie som dosť dobrý, inteligentný a príťažlivý, nezaslúžim si lásku." Veľký Sudca s tým súhlasí a hovorí: „Áno, nie si dosť dobrý." A základom tohto všetkého je systém viery, ktorý sme si nevybrali. Táto viera je tak silná, že dokonca aj po rokoch, keď sme vystavení novým názorom a pokúšame sa o vlastné rozhodovanie, zisťujeme, že naďalej riadi náš život. Čokoľvek, čo odporuje Knihe zákona, vyvoláva nepríjemné pocity v oblasti žalúdka, čomu sa hovorí strach. Porušenie pravidiel Knihy zákona otvára vaše emocionálne rany a vy odpovedáte vytváraním emocionálneho jedu. Pretože všetko v Knihe Zákona je nutne pravdivé, čokoľvek, čo by spochybnilo túto pravdu vyvoláva vo vás pocit ohrozenia. Aj keby bola Kniha zákona chybná, cítite sa s ňou bezpečne. To je dôvod, prečo potrebujeme tak veľa odvahy k tomu, aby sme sa postavili proti svojej vlastnej viere. Pretože aj keď vieme, že sme si ju nevybrali, predsa sme so všetkým súhlasili. Dohoda je tak silná, že aj keď chápeme, že jej obsah nie je pravdivý, cítime vinu a hanbu, keď jednáme proti jej pravidlám.

Rovnako ako vláda používa legislatívu k ovládnutiu sna spoločnosti, práve tak náš systém viery je Knihou zákona, ktorá ovláda náš osobný sen. V našej mysli existujú všetky tieto zákony, veríme im, a Sudca v nás vynáša rozsudky podľa týchto pravidiel. Obeť trpí vinou a trestom. Ale kto tvrdí, že je v tomto sne spravodlivosť? Skutočná spravodlivosť je platiť za chybu len raz. Sku­točná nespravodlivosť je platiť za každú chybu viackrát. Koľkokrát platíme za jednu chybu? Odpoveď znie tisíckrát. Človek je jediné zviera na zemi, ktoré platí tisíckrát za tú istú chybu. Ostatné zvieratá platia za každú chybu, ktorú urobia, len raz. My nie. My máme silnú pamäť. Urobíme chybu, sami sa obviníme, odsúdime a potrestáme. Keby bola spravodlivosť, tak by to stačilo, nie je potrebné robiť to znova. Ale my vždy, keď si na to spomenieme, sami sa znova odsúdime, obviňujeme sa znova a trestáme sa znova a znova. Ak máme manžela alebo manželku, tí nám našu chybu tiež pripomenú, takže sa odsúdime, obviňujeme a trestáme ešte raz. Je to spravodlivé?

Ak porovnáme sen o ľudskej spoločnosti s popisom pekla, ktorý šíria po celom svete náboženstvá, zistíme, že sa jedná o to isté. Náboženstvo hovorí, že peklo je miestom trestu a miestom strachu, bolesti a utrpenia, miestom, kde vás pália v ohni. Oheň plodí emócie pochádzajúce zo strachu. Kedykoľvek cítime hnev, žiarlivosť, závisť alebo nenávisť, cítime, ako nás spaľuje oheň. Žijeme v sne o pekle.

Keď sa podrobujeme, vytvárame si predstavu o do­konalosti, aby sme sa pokúsili byť dosť dobrí. Vytvárame si predstavu, akými by sme mali byť, aby nás prijímali všetci. Najmä sa snažíme potešiť tých, ktorých milujeme, ako mamu a otca, bratov a sestry, kňaza a učiteľov. Tým, že sa snažíme byť dostatočne dobrí pre nich, vytvárame si predstavu o dokonalosti, ale stále sme ju nedosiahli. Vytvárame si predstavu, ale ona nie je skutočná. Z tohto hľadiska nebudeme nikdy dokonalí. Nikdy!

Ak priveľmi zle haníme sami seba, tak dokážeme dokonca tolerovať niekoho, kto nás bude biť a bude s nami zachádzať ako so špinavou handrou. Prečo? Pretože v našom systéme viery povieme: „Zaslúžim si to. Ten človek mi preukazuje láskavosť, že vôbec so mnou je. Nezaslúžim si lásku a úctu. Nie som dostatočne dobrý." Potrebujeme, aby nás prijímali a milovali, ale nie sme schopní milovať sami seba. Čím viac dokážeme milovať sami seba, tým menej sa budeme haniť.

 

PRVÁ DOHODA - Nezneužívajte slovo

PRVÁ DOHODA JE NAJDÔLEŽITEJŠIA A ZÁROVEŇ JE NAJŤAŽŠIE JU dodržovať. Je tak dôležitá, že už pomocou nej sa môžeme pozdvihnúť na úroveň života, ktorý nazývam nebom na zemi. Prvou dohodou je: nezneužívajte slovo. Aj keď to znie veľmi jednoducho, prvá dohoda je úžasne mocná.

Prečo slovo? Naše slovo je moc, ktorou sme ob­darení, aby sme mohli tvoriť. Je to dar od Boha. V evanjeliu sv. Jána, v popise stvorenia sveta, sa hovo­rí: „Na počiatku bolo Slovo, a to slovo bolo u Boha. A Slovo bol Boh." Aj naša tvorivá sila sa vyjadruje pro­stredníctvom slova. Všetko vyjavujeme práve slovom. To, o čom snívame, čo cítime a čo skutočne sme, to všetko sa ukazuje pomocou slova. Slovo nie je len zvuk, alebo napísaný symbol. Slovo je sila, je to moc, ktorú máme na vyjadrovanie a komu­nikáciu, na premýšľanie a tým aj na vytváranie udalostí nášho života. Vieme hovoriť. Aký iný tvor na našej planéte to dokáže? Slovo je najmocnejší nástroj ktorý ako ľudia máme, je to kúzelný nástroj. Ale rovnako ako má meč dve ostria, dokáže aj naše slovo vytvoriť ten najkrajší sen, alebo všetko okolo nás zničiť. Jedným ostrím je zneužívanie slova a to vytvára v živote peklo. Druhým ostrím je čistota slova, prostredníctvom ktorej tvoríme jedine krásu, lásku a nebo na zemi. Podľa toho ako slovo používame, môže nás oslobodiť, alebo zotročiť ešte viac, ako si dokážeme predstaviť. Všetky kúzla, ktoré ovládame, sú založené na slovách. Naše správne slová sú bielou mágiou a zneužívané slová má­giou čiernou. Slová sú tak mocné, že aj jediné slovo môže zmeniť či zničiť životy miliónov ľudí. Nebolo to dávno, keď je­den muž v Nemecku manipuloval pomocou slova ce­lou krajinou plnú inteligentných ľudí. Viedol ich do svetovej vojny iba prostredníctvom moci svojho slova. Presvedčil druhých, aby sa dopúšťali tých najstrašnej­ších násilných činov. Pomocou slova prebudil v ľuďoch strach a všade na svete sa ako obrovský výbuch začala šíriť vojna a násilie.

 

Náboženstvo hovorí o hriechu a hriešnikoch, ale vysvetlime si, čo to v skutočnosti znamená hrešiť. Hriech je všetko, čím sa previníme sami proti sebe. Všetko, o čom si myslíte alebo hovoríte, že sa deje proti vám, je hriech. Keď sa kvôli niečomu odsudzujeme alebo obviňujeme, staviame sa proti sebe. Existencia bez hriechu je presný opak. Nehrešiť znamená, že nejdeme proti sebe. Ak nehrešíme, preberáme zodpovednosť za svoje činy, ale nesúdime sa a neobviňujeme. Z tohto hľadiska sa celé pochopenie hriechu mení z čohosi morálneho či náboženského na niečo všeobecnejšie. Hriech začína tým, že sami seba odmietame. Sebaodmietanie je najväčší hriechom, ktorému podliehame. V náboženských pojmoch je sebaodmietanie „smrteľným hriechom", ktorý vedie k smrti. Vyvarovať sa hriechu naopak znamená cestu k ži­votu.

Je obtiažne prelomiť tento typ zaklínadiel. Jediná vec, ktorá ich môže zlomiť, je urobiť novú dohodu založenú na pravde. Pravda je najdôležitejšou časťou toho, aby sme nezneužívali slovo. Na jednej strane meča sú lži, čo tvoria čiernu mágiu, a na druhej strane pravda, ktorá má moc zlomiť zaklínadlá čiernej mágie. Len pravda nás môže oslobodiť.

Ak dokážeme dodržovať prvú dohodu a presta­neme zneužívať slová, vyčistíme sa postupne od všet­kého emocionálneho jedu v našej mysli a v našej komunikácii s ostatnými, v medziľudských vzťahoch, vrátane vzťahov s našim psom alebo mačkou.

 

DRUHÁ DOHODA - Neberte si nič osobne

Čokoľvek sa deje okolo nás, neberme si to osobne. Ak použijem predchádzajúci príklad, že vás stretnem na ulici, a aj keď vás nepoznám, poviem: „Ach, ty si ale hlupák!' tak to nie je o vás, ale je to o mne. Ak si to vezmete osobne, možno uveríte, že hlúpi ste. Možno si pomyslíte: „Ako to poznal? Hádam je jasnovidec, alebo to vidí každý, že som tak hlúpy?" Berieme si to osobne, pretože súhlasíme so všetkým, čo sa povie. A vo chvíli, keď súhlasíme, rozširuje sa v nás jed a chytíme sa do pasce pekla. To, čo spôsobuje, že sa chytíme, sa nazýva osobná dôležitosť. Osobná dôležitosť, či branie si vecí osob­ne, je maximálnym prejavom sebectva, lebo sa domnievame, že všetko sa týka „nás".

V priebehu našej výchovy a podrobovania sa učíme brať všetko osob­ne. Myslíme si, že sme za všetko zodpovední. My, my, vždy my! Ale nič, čo robia iní ľudia, nerobia kvôli nám. Robia to kvôli sebe. Všetci ľudia žijú vo svojom vlastnom sne, vo svojej vlastnej mysli, ich svet je úplne odlišný od sve­ ta, v ktorom žijeme my. Keď si berieme niečo osobne, vlastne predpokladáme, že oni vedia, aký je náš svet, a tým sa pokúšame podsunúť im náš svet namiesto ich
sveta. Aj keď sa zdá, že je určitá situácia veľmi osobná, napríklad ak nás druhí priamo urážajú, nemá to s nami nič do činenia. To, čo hovoria, čo robia a ich názory,
ktoré vyjadrujú, sú v súlade s dohodami v ich vlastnej mysli. Ich stanovisko pochádza z naprogramovania počas ich podrobenia.

Ak niekto vyjadrí svoj názor a povie: „Ty si ale tlstý," neberte si to osobne, pretože v skutočnosti sa tento človek zaoberá svojimi vlastnými pocitmi, presvedčením a názormi. Táto osoba sa pokúša preniesť na vás jed, a ak si to vezmete osobne, tento jed sa na vás prenesie a stane sa vaším jedom. Tým, že si beriete veci osobne, stávate sa ľahkou korisťou pre týchto predátorov, čiernych mágov. Môžu nás ľahko upútať jediným nepatrným názorom a potom nás kŕmiť takou záplavou jedu, akou len budú chcieť, pretože si to berieme osobne a skočíme im na to.

 

TRETIA DOHODA - Nevytvárajte si žiadne domnienky

Máme sklon vytvárať si o všetkom domnienky. Problém s vytváraním domnienok je v tom, že veríme, že sú pravdivé. Prisahali by sme, že sú skutočné. Vytvárame si
domnienky o tom, čo ostatní robia, alebo o čom premýšľajú - berieme si to osobne - potom ich obviňu­jeme, reagujeme vysielaním emocionálneho jedu po­mocou našich slov. Preto ak si kedykoľvek vytvára­me domnienky, koledujeme si o problémy. Vytvárame si domnienky, pričom veci nerozumieme, berieme si ich osobne, a nakoniec vytvárame celé veľké drámy pre nič.

Všetok smútok a drámy, ktoré prežívame v našom živote, pochádzajú z toho, že si vytvárame domnienky a berieme si všetko osobne. Na chvíľku sa pozastav­ me, aby sme zvážili pravdivosť tohto výroku. Celý svet kontroly medzi ľuďmi navzájom sa týka vytvárania do­mnienok a braním si vecí osobne. Na tomto je za­ložený celý náš sen pekla. Práve domnienky a branie si vecí osobne vytvárajú veľa emocionálneho jedu. Obvykle hneď o svojich do­mnienkach klebetíme. Spomeňte si, že ohováranie je
spôsob, akým vzájomne komunikujeme v sne pekla a vzájomne prenášame emocionálny jed.

Pretože sa bojíme požiadať o objasnenie, vytvá­rame si domnienky, o ktorých veríme, že sú pravdivé, potom ich hájime a pokúšame sa niekoho presvedčiť, že sa mýli. V každom prípade by bolo lepšie opýtať sa, než vytvárať si domnienky, lebo domnienky vedú k tomu, že trpíme.

 

ŠTVRTÁ DOHODA - Vždy robte všetko tak, ako najlepšie dokážete

Za akýchkoľvek okolností robte všetko tak, ako najlepšie dokážete, nič viac a nič menej. Ale majte na pamäti, že naše najlepšie konanie sa v čase mení. Takže žiadne dva okamihy nie sú rovnaké. Všetko je živé a neustále sa mení, takže vaše najlepšie konanie bude niekedy veľmi kvalitné, a inokedy tak dobré nebude. Ak ráno vstaneme a budeme svieži a plní energie, budeme konať lepšie než večer, keď sme unavení. Rovnako je rozdiel medzi tým najlepším konaním v zdraví alebo naopak v chorobe, alebo v triezvom stave či v podnapitosti. Naše najlepšie ko­nanie závisí od toho, či sa cítime skvele a šťastní, ale­bo či sme nahnevaní, rozladení, alebo žiarliví.
Naša výkonnosť, s ohľadom na naše najlepšie ko­nanie, sa v každodenných výkyvoch mení z momentu na moment, z hodiny na hodinu, zo dňa na deň. Mení sa aj v priebehu dlhšej doby. Ak si vytvoríme návyk na štyri nové dohody, aj naše konanie toho najlepšieho sa tým ešte vylepší.

Nezávisle na momentálnej výkonnosti sa snažme robiť to najlepšie, čo dokážeme - nič viac, ale ani nič menej, než to najlepšie. Ak by sme sa snažili príliš, stratíme viac energie, ako je treba, a nakoniec nebudeme konať tak dobre, ako by sme mali. Pri prepracovaní vyčerpávame svoje telo a pracujeme sami proti sebe, pričom nám splnenie úlohy trvá dlhšie. Ak ale robíme menej, než ako najlepšie dokážeme, sami sa vystavujeme pocitom nespokojnosti, obviňovaniu sa, odsudzovaniu a ľútosti. Jednoducho robme všetko tak, ako najlepšie dokážeme - za akýchkoľvek okolností v našom živote. Nezáleží na tom, či sme zdraví alebo chorí, ak vždy konáme to najlepšie, čo dokážeme, nie je nijak možné sa odsudzovať. A pokiaľ sami seba nesúdime, neexistuje dôvod, prečo by sme mali trpieť vinou a trestať sa. Tým, že budeme vždy robiť všetko tak, ako najlepšie dokážeme, zlomíme veľké zaklínadlo, v ktorom sme boli zakliati.

 

TOLTÉCKA CESTA KU SLOBODE

Zničenie starých dohôd

KAŽDÝ HOVORÍ o SLOBODE. NA CELOM SVETE BOJUJÚ ZA slobodu rôzni ľudia, rôzne rasy, rôzne krajiny. Ale čo je to sloboda? V Amerike hovoríme, že žijeme v slobodnej krajine. Ale sme skutočne slobodní? Sme tak slobodní, že môžeme byť tým, kým skutočne sme? Odpoveď znie nie, nie sme slobodní. Skutočná sloboda sa týka ľudského ducha - je to sloboda byť tým, kým skutočne sme.

Ale kto nám bráni byť slobodní? Viníme za to vlá­du , počasie, viníme rodičov, náboženstvo, viníme Boha. Ale kto nám skutočne bráni byť slobodní? Niekedy keď sa oženíme, hovoríme, že sme stratili svo­ju slobodu, potom sa rozvedieme, ale aj tak stále nie sme slobodní. Čo nám bráni? Prečo nedokážeme byť sami sebou? Spomíname si na zašlé časy, keď sme bý­ vali slobodní a milovali sme slobodu, ale zabudli sme, čo sloboda v skutočnosti znamená.

Už sme poznali, že sen, čo snívame, je výsledkom vonkajšieho sna, ktorý upútava našu pozornosť a živí všetky naše názory. Tento môžeme nazývať snom prvej pozornosti, pretože naša pozornosť bola najprv používaná pre vytvorenie prvého sna života. Jedným zo spôsobov, ako zmeniť názory, je sústrediť pozornosť na všetky dohody a zmeniť ich. K tomu použijeme svoju pozornosť druhý raz, a tým vytvoríme sen druhej pozornosti alebo nový sen. Rozdiel oproti prvému prípadu je v tom, že teraz už nie sme nevinní. Keď sme boli deťmi, bolo to inak, pretože sme nemali na výber. Ale už nie sme deťmi. Teraz je len na nás, aby sme si vybrali čomu veriť a čo­ mu nie. Môžeme veriť čomukoľvek a to sa týka aj nás samých.

Každý deň sa prebúdzame s určitým množstvom duševnej, emocionálnej a fyzickej energie, ktorú v priebehu dňa vyčerpáme. Ak dovolíme, aby naše emócie vyčerpali našu energiu, už nám nezostane žiadna na to, aby sme zmenili náš život, alebo sa o ňu podelili s druhými. Spôsob, akým vidíme svet, je závislý na emóciách, ktoré pociťujeme. Keď sme rozhnevaní, všetko okolo nás pokladáme za zlé, nič nie je správne. Obviňujeme všetko vrátane počasia, nech prší, alebo nech svieti slnko, nič nás neteší. Keď sme smutní, všetko okolo nás je smutné a privádza nás k plaču. Uvidíme stromy a pocítime smútok, možno sa cítime zraniteľní a potrebujeme sa chrániť, lebo nevieme, kedy na nás kto zaútočí. Neveríme nikomu a ničomu okolo nás. Dôvodom je, že sa pozeráme na svet očami strachu!

Problém väčšiny ľudí je v tom, že strácajú kontro­lu nad svojimi emóciami. Pritom emócie kontrolujú ľudské chovanie a nie naopak. Keď stratíme kontrolu, tak hovoríme veci, ktoré hovoriť nechceme, a robíme veci, ktoré nechceme robiť. Preto je tak dôležité, aby sme nezneužívali slovo a stali sa bojovníkmi ducha. Musíme sa naučiť kontrolovať svoje emócie, aby sme mali dosť osobnej sily ku zmene dohôd založených na strachu, k úteku z pekla a k vytvoreniu si svojho osob­ ného neba.

Posledným spôsobom ako dosiahnuť osobnú slo­bodu, je pripraviť sa na iniciáciu smrti, na prijatie smr­ti ako učiteľa. Anjel smrti nás môže naučiť, ako byť skutočne nažive. Začneme si uvedomovať, že mô­žeme v ktoromkoľvek okamihu zomrieť, že na to, aby sme boli nažive, máme len prítomnosť. Pravdou je, že nevieme, či zajtra nezomrieme. Kto vie? Obvykle si predstavujeme si, že máme pred sebou ešte veľa ro­kov. Ale máme?

Ak pôjdeme do nemocnice a lekár nám povie, že nám ostáva len týždeň života, čo urobíme? Ako som už predtým hovoril, máme dve možnosti. Jednou mož­nosťou je trpieť tým, že zomrieme, vytvoriť drámu a všetkým hovoriť: „Ľutujte ma, onedlho zomriem," a skutočne vytvoriť obrovskú drámu. Druhou možnos­ťou je využiť každý okamih tak, aby som bol šťastný, aby som robil to, čo ma skutočne baví. Ak máme pred sebou len týždeň života, tak si ho užime, buďme nažive. Môžeme si povedať: „Budem sám sebou. Teraz si už nebudem ničiť život tým, že by som sa pokúšal potešiť iných ľudí. Už sa nebudem báť toho, čo si kto o mne myslí. Načo sa o to starať, ak mám za týždeň zomrieť? Budem sám sebou."

Anjel smrti nás môže učiť každý deň prežiť tak, akoby to bol posledný deň nášho života, ako keby zaj­trajšok neexistoval. Každý deň môžeme začať tak, že si povieme: „Vstal som a vidím slnko. Idem prejaviť vďačnosť slnku a všetkému a všetkým, lebo som stále nažive. Mám ešte jeden deň, aby som mohol byť sám sebou."

CHCEM, ABY STE ZABUDLI NA VŠETKO, čo STE SA ZA CELÝ život naučili. To je počiatok nového chápania, nového sna. Sen, ktorý žijeme, je naším výtvorom. Je to naše vnímanie reality, ktoré môžeme kedykoľvek zmeniť. Máme silu stvoriť peklo a máme silu stvoriť nebo. Prečo nemáme snívať iný sen? Prečo nemáme používať našu myseľ, predstavivosť a emócie pre sen neba? Použime našu predstavivosť a začnú sa diať ohrom­né veci. Predstavte si, že dokážeme vidieť svet inými očami, kedykoľvek budeme chcieť. Zakaždým, keď otvoríme oči, vidíme svet okolo nás inak. Teraz zavrite oči, potom ich otvorte a rozhliadnite sa.

Štyri dohody

25. júna 2019  1.63 MB  Don Miguel Ruiz - Štyri dohody.pdf

Piata dohoda - Kniha múdrosti starých Toltékov

Piata dohoda – Sila pochybnosti

Buďte pochybovační, ale počúvajte, pretože väčšina z toho, čo počujete, nie je pravda. Viete, že ľudia sa dorozumievajú prostredníctvom symbolov a symboly nie sú skutočnosť. Symboly sú pravdivé len po našej vzájomnej dohode, nie preto, že sú skutočne pravdivé. Druhá polovica dohody však znie počúvajte a je na to dôvod. Keď sa naučíte načúvať, pochopíte význam symbolov, ktoré ľudia používajú. Pochopíte ich príbeh a výrazne sa tým zlepší komunikácia. Potom sa možno pominie všetok zmätok medzi ľudmi, ktorí žijú na Zemi, a nahradí ho vzájomné porozumenie.

Keď si uvedomíte, že takmer nič z toho, čo prostredníctvom symbolov poznáte, nie je pravda, potom pochybovanie nadobúda väčší význam. Pochybovanie je majstrovskou zručnosťou, pretože využíva silu pochybnosti na rozpoznanie pravdy.

Ak viera vyžaduje bezvýhradne veriť a pochybnosti neveriť, pochybujte. Neverte! A čomu vlastne prestanete veriť? Nebudete veriť všetkým príbehom, ktoré my, umelci, vytvárame pomocou svojho poznania. Už viete, že väčšina našich vedomostí nie je skutočná. Celá symbolika nie je skutočná, a preto mi neverte, neverte sami sebe a neverte nikomu inému. Pravda nepotrebuje, aby ste v ňu verili, pravda jednoducho je a žije ďalej, či v ňu veríte alebo nie. Lži nepotrebujú, aby ste im verili. Ak neveríte lžiam, pod vplyvom vašej pochybovačnosti neprežijú a jednoducho zmiznú.

Len čo zbavíte každý symbol moci a vy budete mocou opäť disponovať sami, celý sen sa stane bezmocným. Len čo sa k vám moc úplne prinavráti, budete nepremožiteľným. Nič vás už nedokáže poraziť. Hoci by som mal skôr povedať, že by sami sa už nedokážete poraziť, lebo to je presne to isté.

 

Akým ste poslom?

Piata dohoda je najpokročilejším učením Toltékov. Pripravuje nás na návrat k tomu, čím skutočne sme: poslovia pravdy. Keď rozprávame, odovzdávame posolstvo a pokiaľ toto posolstvo nie je pravdivé, tak len preto, že si neuvedomuje, kým skutočne sme. Štyri dohody nám pomáhajú obnoviť vedomie toho, kto sme. Pomáhajú nám uvedomovať si moc nášho slova. Piata dohoda prestavuje skutočný cieľ, lebo nás vedie mimo rámec symboliky a robí nás zodpovednými za tvorbu každého slova. Piata dohoda nám pomáha získať späť presvedčenie, ktoré sme vložili do symbolov. Keď prekonáme rámec symbolov, silu, ktorú objavíme, je neuveriteľná. Je to sila tvorcu, sila života, nášho skutočného ja.c

Moudrost z knihy Láska, vztahy, přátelství

Predstavte si dokonalý vzťah. V takomto vzťahu ste neskutočne šťastní, pretože žijete s dokonalou ženou alebo mužom. Ako by ste popísali svoj život s týmto človekom?

Pravdepodobne s ním konáte ako so svojim psom. Pes je pes. Nech robíte čokoľvek, pes bude vždy psom. Nikdy z neho neurobíte mačku alebo koňa.

Prijať tento fakt je veľmi dôležité i vo vzťahoch medzi ľuďmi. Nikoho nemôžete zmeniť. Buď ľudí milujete takých, aký sú, alebo ich nemilujete. Buď ich prijímate alebo ich neprijímate. Snažiť sa niekoho zmeniť je to isté ako snažiť sa urobiť zo psa mačku alebo koňa. Tak to proste je. Každý je tým, čím je, i vy ste tým, čím ste. Buď tancujete, alebo netancujete. Musíte byť k sebe naprosto úprimní – musíte vopred povedať, čo chcete, musíte sa rozhodnúť, či chcete tancovať alebo nie. Toto si musíte uvedomiť, pretože je to veľmi dôležité. Akonáhle to pochopíte, budete brať ľudí takých, akí skutočne sú.

 

Sex: najväčší démon v pekle

Keby sme mohli z vesmíru odstrániť človeka, videli by sme, že celý vesmír – hviezdy, mesiac, rastliny, zvieratá, všetko – je dokonalé práve také, aké sú. Život nie je nutné ospravedlňovať ani odsudzovať, vyvíja sa svojim vlastným spôsobom. Keď vezmete človeku jeho schopnosť posudzovať, zistíte, že sme rovnakí ako zvyšok prírody. Nie sme ani dobrí ani zlí, sme takí, akí sme.

V našom veľkom Sne Planéty máme potrebu všetko ospravedlňovať – všetko označujeme za dobré alebo zlé, zatiaľ čo všetko je také, aké to je. Ľudia zhromažďujú veľké množstvo vedomostí, všetko sa učíme od svojej rodiny, spoločnosti a náboženstva. A z týchto vedomostí vychádza naše chovanie a cítenie. Vytvárame si anjelov a démonov a najväčším démonom v pekle je samozrejme sex. Sex je najväčším hriechom človeka, pričom je ľudské telo stvorené pre sex.

Ste biologické, sexuálne bytosti, a tak to proste je. Vaše telo je múdre. Všetka jeho inteligencia je v génoch. Gény nepotrebujú nič ospravedlňovať, lebo všetko vedia. Problém nie je v sexe. Problém je v tom, ako používame svoje vedomosti, hoci nie je čo ospravedlňovať. Pre ľudskú myseľ je obtiažne pripustiť, že sex je taký, aký je. Máme veľa názorov na to, aký by mal byť a aké by mali byť ľudské vzťahy, ale naše názory sú mylné.

Súvisiace

Séria: Rozbor kníh

Komentáre

comments powered by Disqus