Boh nestvoril človeka, aby zaháľal, ale aby sa zdokonaľoval 6 dní v týždni a siedmy deň venoval odpočinku. Pokiaľ človek pracuje, stále prichádza nová energia, ktorá ho občerstvuje a očisťuje. A pokiaľ človek vie, že bol stvorený bohom, a usiluje sa o naplnenie jeho zámeru, stará energia môže prostredníctvom činnosti odísť a umožniť príchod novej energie, ktorá vytvára radosť. Pokiaľ človek nič nerobí, nemá žiadnu vieru, začne sa nudiť, nič ho nenapĺňa a cíti stále väčšiu prádznotu. Ak sa nečistí telo ani myseľ človeka, zostáva v ňom ťažkopádna stará energia, ktorá dáv vzniknúť myšlienkam, ktoré sú nečisté. Človek stagnuje a umožňuje silám zla, aby na neho pôsobili. Vo Vesmíre sa za všetko platí. Dobré je odmeňované dobrým, zlé zlým, nič nie je zadarmo.

 

A práve nastáva doba, kedy sa máme všetci navrátiť k Bohu. Kedy má byť muž so ženou na rovnakej úrovni, žiť spolu v trvalom priateľstve, bez bojov a túžby po moci. Cez trpenie sa dostávame späť k Bohu. Inej cesty nie je. Cez utrpenie sme totiž schopní rozpoznať pravé hodnoty a to nás robí múdrymi a silnými bytosťami, plnými lásky k sebe i k druhým. Ako sa hovorí: Pred nikým sa neponižuj a pred nikým sa nepovyšuj.

 

Preto sa máme naučiť cítiť srdcom, aby sme sa nenechali zmiasť peknými sľubmi a bohatstvom. Aby sme to bohatstvo našli v sebe, vo svojej duši, lebo to je to najcennejšie, čo máme. Už v rozprávkach šlo čertom a diablom o dušu človeka, ktorú človek za bohatstvo upísal diablu a keď poznal, že najcennejšie je jeho srdce a nie bohatstvo okolo seba, nevedel ako duši získať späť. V rozprávkach vždy zvíťazila láska. A tak, keď sa naučíme cítiť srdcom a tým nachádzať väčšiu lásku vo svojej duši, nemôže na nás žiadne zlo. Sila našej lásky pokorí každé zlo, ktoré by na nás zaútočilo. A pokiaľ cítime z Vesmíru lásku toho nad nami, cítime i jeho ochranu a vieme, že pod jeho ochranou na nás žiadne zlé sily nemôžu.

 

Človek môže vstúpiť na duchovnú cestu, keď prestane myslieť len na seba prostredníctvom druhých, ale začne všetko chápať ako celok. Do tej doby si len robí v sebe poriadok, aby si uvedomil, čo je pre neho dôležité, a čo nie je a keď to pochopí, môže potom postúpiť vyššie k duchovnu. Do tej doby zostáva len v materiálnej sfére.

 

Ľudia boli spálení vlastným egom. Báli sa pustiť hmoty a prejaviť absolútnu dôveru vo vyššie vedomie. Toto je hlavný problém i v dnešnej súčasnosti – nás všetkých. Pustiť sa a padať s dôverou v život. Mať opäť vieru. Preto žena v nás vlastne zavrhla svoj vlastný plod.

 

My nemáme slepo napĺňať potreby druhých, ako si myslíme, ale máme sa naučiť vnímať potrebu blízkosti, harmónie, súhru a nie potrebu robiť jeden pre druhého niečo, využívať jeden druhého. Máme sa naučiť spolunáležitosti so všetkým a s každým človekom, ale v rámci toho, že ja ti pomôžem, keď ty zasa budeš pomáhať mne, a nie že jeden využíva druhého na úkor seba. To sa majú ľudia odnaučiť, majú sa naučiť spoločnými silami, aby tam bola rovnováha, aby sa nestávalo, že jeden sa povyšuje nad druhého, čo už tu tiež bolo. Máme sa naučiť vnímať svoje potreby, stále len vnímame potreby druhých. I ja mám urobiť rovnováhu.

 

Muži majú pochopiť, že majú ženy prijímať ako objekt krásy, a nie ako objekt poníženia. Lebo ženy sa mužom hodne oddávali skrz seba a nie skrz svoju dušu, a muži by mali začať chápať viac ich pocity, než ich pravou úlohu v zabezpečení rodiny. Ženy majú prijať mužov ako objekt nielen svojich snov, ale ako objekt viacej porozumenia a snažiť sa im dať viac zo seba pre ich väčší vývoj. Ženy by mužom mali byť viac nablízku pri ich rozvoji, a nie ich od seba odháňať, ale pomôcť im. Muži musia pochopiť, že ženy sú ďalej vo svojej intuícií a nasledovať ich.

 

Vo svojom názore nepodliehaj názoru druhých, i keď sa ti zdá, že majú pravdu. Ver symbolike, ktorá ťa priviedla k cieľu. Budú ti zjavované tajomstvá, ktorým porozumieš len ty, a preto si nechaj tieto prežitky pre seba a nechci ich s nikým zdieľať. Buď sama za seba, len ty vieš, čo máš vedieť i keď ťa ostatné považujú za blázna.

 

Vesmírna láska nepozná slovo sklamanie, prijíma všetko s pokorou a prijíma dary od všetkých, nebráni sa poznaniu a vie, že všetko so sebou nesie svoj význam. Vie sa podeliť s ostatnými o svoje dary a netrápi sa maličkosťami. Vie rozdávať i prijímať, vie poradiť i prijímať rady, vie sa popasovať so svojimi úlohami a nechce od nikoho pomáhať, pokiaľ to nie je nutné. Vie sa s ostatnými rozdeliť o svoje radosti i starosti, vie si povedať o pomoc, keď je v núdzi. Je zodpovedná voči sebe a tým i voči ostatným. Neprijíma nikoho viac a nikoho menej, všetko je pre ňu dané a stelesnením všetkého. Nerozlišuje.

 

Každý má dené do vienka to, čo má splniť za svoj život a nezáleží na podobe planéty ani na podobe času či iných skutočností. Plán musí byť splnený a to za každých okolností a to, že sledujete svoj horoskop z hviezd, vám dáva možnosť lepšie porozumieť svojej úlohe na Zemi.

 

Každá pomocná metóda pôsobí ako barlička na našej ceste poznaním a každý sa uchyľuje i inej. Každý by mal cítiť, čo mu môže pomôcť a tam začať. Zasa je dôležité, aby tomu veril a nepochyboval o tom, potom mu môžu rôzne metódy pomôcť.

 

V dobe krízy sa učíme zachádzať všetci sami so sebou a s ostatnými a to môže privodiť nové chovanie v spoločnosti, ktorému nie sme zvyknutí. Každý pristupuje k sebe ako k rovnému a už sa nebojí napriamiť a ukázať druhým svoju druhú tvár. Predtým ľudia ukazovali len tu jednu tvár a to tvár pomoci druhým, ale teraz sú nútené ukazovať i tvár, ktorá má čo dočinenia s tým, že sa snažíme chrániť seba a nechcem tým ublížiť sebe ani druhým. Každý sa učí zachádzať s materiálnymi statkami po svojom a tak niekto už pochopil a niekto ešte bude musieť chápať. Finančná kríza nie je o dávaní ako predtým, ale učí nás, keď mám, tak dám, keď nemám, nemôžem dávať. Učí ľudí pozerať na seba a nie na druhých. Učí ľudí vnímať svet ako Titanik. Keď sa potápa, musím zachrániť seba a nemôžem pozerať na druhých, pretože sa potopím taktiež.

 

Zrovna tak radosť je opakom strachu. Keď budem mať radosť z cudzieho nešťastia, škodím ako druhému, ktorému to prajem svojou myšlienkou, tak sebe, pretože sa mi táto myšlienka vráti späť. Preto je tak dôležité sa o nikoho nebáť, nikomu niť zlého nepriať a nemať radosť z cudzieho nešťastia. Všetky tri myšlienky sa mi v čase vrátia, a mne sa to nebude páčiť. Zrovna tak, ako sa to v súčasnej dobe, keď toto vysielam, nepáči dotyčnému, ktorého sa to týka.

 

Keď sa budeš snažiť dať ostatným všetko, čo máš a čo je dané len tebe, stratíš kontakt sama so sebou a môžeš sa z toho udusiť. Áno, každá duša, ktorá začne hľadať kontakt sama so sebou, sa zbavuje duchovnosti. Tým, že sa rozdáva ostatným, začnú ju vzťahy dusiť. Oni si to totiž môžu dovoliť, pretože si duša nechráni samú seba a dáva sa im celá.

 

A preto keď potrebujete pomoc, hľadajte ju v prírode, u zvierat a prostredníctvom hudby a nie u ľudí. Tí sú zaťažené rozumom, a teda vás môžu viesť zlým smerom. Nehľadiac, že vám môžu i škodiť svojimi negatívnymi vibráciami, ktoré dávajú do svojich rád (lakomstvo, žiarlivosť, majetníctvo, závisť, …). Príroda v sebe nesie múdrosť vekov, a preto vám môže múdro napovedať, zvieratá cítia vašu bolesť, a preto vám pomôžu pohladiť srdce a hudba vám pomôže ukľudniť vašu myseľ a vyčistiť ju od nánosov špiny. Hudba sa môže dotknúť srdca a uzdravovať ho slzami.

Keď som sa učila s prírodou cítiť, rada som si trhala pre radosť lúčne kvetiny a dávala do vázičky. Potom prišlo obdobie, kedy som kvetiny prosila o tom, aby som si ich mohla odtrhnúť a poďakovala im. Dnes mi stačí sa na kvetiny len pozrieť, už im nechcem brať život. Prechádzam prírodou a stačí mi dotýkať sa ich.

 

Keď človek cíti, už sa nemusí báť, že niekomu ublíži. Keď človek cíti, cíti rovnako ku všetkému a všetkým, už nikto pre neho nie je bližší, už nikto nevyčnieva z rady a teda človek môže konať v rámci lásky objektívne a nie rozumovo. Keď sme mali na prvom mieste partnera alebo deti, nekonali sme srdcom, ale rozumom, pretože sme sa o nich báli. Keď človek koná srdcom, už sa o nikoho nebojí, pretože je spojený so všetkým, a teda sa nemôže nič stať.

Čím viac sa ľudia naučia cítiť, tým menej sa budú rozprávať. Bude im stačiť s tým druhým len byť, len o ňom vedieť. Už nebudú mať potrebu sa slovne uisťovať o tom, či ma má ten druhý rád, keď to budú cítiť. A tu sa dostávame k láske na báze mysli, ktorá vyživuje neustále a je trvalá.

 

Ale aby sme mohli žiť inak a lepšie, je treba nebáť sa touto zmenu prejsť. Akonáhle pretrháme putá s ostatnými a už nemusíme žiť prežitky s ostatnými, môžeme si dovoliť žiť svoj život svojimi vlastnými prežitkami a tam vzniká sloboda ducha. Vyprázdnili sme sa a začíname sa plniť vlastnými prežitkami a pocitmi, a to je úplne iné bohatstvo. Toto bohatstvo, ktoré v nás vzniká je čisté, nie je ničím a nikým ovplyvnené. Je to naša čistá duša, ktorá sa živí vlastnou potravou toho, čo žije a nepotrebuje sa sýtiť potravou druhých a ich životom.

 

Uvedomiť si, že každý má svoju pravdu a to, čo si myslím ja, môže byť moja pravda, ale čo si myslí ten druhý je jeho pravdou a ja mu nemôžem vnucovať svoju pravdu a nemusím prijímať jeho pravdu. To je naozaj ťažké, pretože každý máme svoje predstavy, ktoré sa snažíme druhému vnútiť, a nie sme schopní prijať jeho predstavy. Aby sa jeden nepodvoľoval druhému, ale prijal ho s jeho pravdou, je ťažké.

 

Ale ani si neuvedomujeme, že tým, že niekomu pomáhame, rastie naša sila, a keď rastie naša sila, musí ubúdať sila tomu druhému. My sme to zvládli, my sme tí dobrí a on je ten slabý, ktorý by nám mal byť za to vďačný. Ale ako má slabý človek zosilnieť, keď si nebude vedieť pomôcť sám a bude stále čakať na pomoc ostatných.

 

Pravidlá pomoci sú:

  • pomáhaj len vtedy, keď ťa o to niekto požiada a to sa týka i rád. Nevyžiadaná rada, nevyžiadaná pomoc. Niekedy sa zbytočne snažíme pomôcť, pretože o to napríklad ten druhý nestojí, alebo nás o to ani nežiadal. Môžete byť potom obaja sklamaní. On z toho, preto sa mu pletiete do vecí a vy z toho, že to nedokáže oceniť.

  • Nepomáhajte kedykoľvek. Pokiaľ vás druhý požiada o pomoc vo veciach, ktoré zvládne sám, nechajte to na ňom. Pokiaľ sa dá poradiť radou, o ktorú vás požiada, dajte mu ju a počkajte, ako si s tým poradí.

  • Pomáhajte vždy, keď vás ten druhý požiada, pretože to nie je v jeho silách a možnostiach. Ale rozumne. Nezabúdajte na zákon karmi, aby ste si jeho bremeno nevzali na seba.

  • Pokiaľ s niekym súcitite a chcete mu pomôcť akokoľvek (finančne i inak) urobte to, ale nič za to nečakajte. Pokiaľ niekomu požičiate peniaze, robte to tak, že mu ich dávate a nečakáte, že sa vám vrátia. Pokiaľ pomáhate i inak, robte to srdcom bez očakávania navrátenia všetkého, čo ste do dotyčného investovali. Vyhnete sa tým sklamaniu.

  • Nebojte sa niekomu pomôcť, keď je to nad rámec vašich možností a cítenia. O dotyčného neprídete, naopak si vás začne viac vážiť, budete mať pre neho časom väčšiu hodnotu, i keď sa to momentálne nemusí tak javiť. Časom dotyčný pochopí, že musí sám a po čase sa vám uzdravený vráti späť do vašeho života a bude vám vďačný, že práve vďaka vám dostal odvahu sa popasovať sám so svojim životom a tým sa naučil svojej sile.

  • Choďte s odvahou do nových vecí, porastie vaša radosť. Uvedomíte si aký ste dobrý, že ste to zvládli a porastie vaša sila a odhodlanie a tým i láska k sebe.

 

Preto sa učíme cítiť. Môže sa vám stať, že pôjdete po ulici a zrazu si uvedomíte: tento človek ma k sebe priťahuje svojim vyžarovaním, s ním by som kľudne šla na kávu. Naopak tento človek mi nesedí, nechcela by som s ním tráviť čas. V budúcnosti to bude normálne, že vám niekto bude sympatický a vy sa s ním dáte do reči a ho i objímete. Ale v súčasnej dobe, keď toto niekomu poviete, budú vás mať za nenormálneho a budú vás posielať k psychiatrovi. Veď to nie je normálne objať niekoho cudzieho.

 

Meditovala som a prišla mi myšlienka, že sa teraz každý z nás bude musieť odpútavať, aby sa mohol stáť slobodným. A môže nám v tom pomôcť myšlienka: „Nepatrím nikomu a ani nikto nepatrí mne.“ Keď si toto budem stále viac uvedomovať, môže ku mne prísť strach. To som tu úplne sama? Ale práve keď prekonáme tento strach, môžeme dôjsť ku slobode. Všetci sa bojíme samoty a do tej sa musíme dostať, aby sme mohli prežiť. Akonáhle sa ju naučíme žiť, zistíme, že nie sme sami, že patríme k veľkému spoločenstvu, s ktorým sme spojené srdcom, a teda stav samoty neexistuje, keď som neustále spojená s ostatnými.

Keď sa odpájame od ostatných, zaniká naša karma. Už nikomu nič nedlžím a on nič nedlží mne. Už mu nič nedávam, už si nekupujem jeho lásku a tiež od neho nič neočakávam. Dám mu len, keď to tak cítim a tam mi ten druhý nič nedlží. Nie sú žiadne záväzky jedného k druhému a tam práve vzniká sloboda bytia.

 

Pozor tiež na pomoc druhým, ktorá vysiluje. Rozprával mi jeden chlapec, ktorý mal chorú priateľku s rakovinou: „Keď som boli v Anglicku a chodil som si na rôzne krúžky, vadilo jej to. Prestal som tam chodiť, ale začal som mať depresie. Teraz som v Čechách a keď chcem ísť za kamarátmi, tak jej to vadí, a opäť sa necítim dobre.“ I keď má táto žena rakovinu, neznamená to, že sa on voči nej obetuje. Pokiaľ obetuje seba, obetuje i ju. Pokiaľ si bude žiť ďalej svoj život s tým, že bude robiť to, čo cíti, bez pocitu viny a výčitiek, môže prospieť sebe i jej. Keď bude len s ňou, nebude si nič sebe dávať a časom sa odrovná. A keď odrovná seba, odrovná aj ju, nebude už schopný jej dávať pomoc. Keď bude dávať sebe to, čo potrebuje, bude mať stále dosť i pre ňu. Bude sa cítiť tým, že robí to, čo cíti, spokojný, a tým i jeho spokojnosť môže plynúť k nej. A takto je treba pristupovať ku všetkým osobám okolo nás, či už zdravým, či chorým.

 

Veriť – znamená neubližovať, nechať slobodne konať a žiť, a hlavne byť zodpovedný za svoje činy a byť si vedomý i ich následkov. Je to viera vo svoje činy, ktoré nepodlieha žiadnemu náboženstvu.

 

A tak človek, ktorý chce vyrovnať svoju karmu pre nasledujúci životy, sa musí vrátiť všade tam, kde má karmické väzby na ostatných v roly dávania a musí vzťahy vyrovnať.

Vesmír chce, aby sme nemali voči nikomu žiadne väzby, lebo tým mizne karma. Aby sme boli samostatní, aby sme si nemuseli vytvárať karmické väzby s ostatnými. Jedine tak sa môže duša uzdraviť a začať žiť slobodu.

 

Preto teraz toľko plačeme, to cez špinu, ktorá zraňuje naše srdce, ale jen preto, aby sme sa uzdravili. Srdce sa tým dostáva do svojho stredu. Tam, kde má byť. Potom ho už nič neohrozí, je stále, nevychyľuje sa zo svojho stredu, už ho nemá čo ohroziť, už si netvorí karmu s druhými, už je nezávislé.

 

Bolo mi divné, že keď som na ostatných prísna, oni sa mi rozsvietia, oni to dokonca v kľude príjmu a ešte mi poďakujú. Bola som z toho v šoku. Ako je to možné? No, logicky, veď oni ma učia a ja keď svoje učenie pochopím, oni majú radosť, pretože sa už nebudem musieť vracať do môjho žiota a tým nám končí karma. Dokonca vám môžu za to dať ešte nejaký darček ako poďakovanie.

 

Keď vám niekto povie, všetci to hovoria, väčšinou tým myslí jedného človeka. Ale tým, že povie všetci, vám vnucuje pocit viny.

 

Tvoje myslenie sa zdokonaľuje a ty vnímaš všetko viac srdcom, než rozumom. Už sa nenecháš zmiasť priazňou druhých, a zachovávaš si svoju hodnotu a dôstojnosť. Už nepotrebuješ sa zapáčiť a dávaš do všetkého dosť razantný prístup, čo je dobré. Neboj sa následkov svojich činov a dávaj si pozor na to, aby bolo vždy povedané to, čo si myslíš. Je dôležité povedať všetko a nič nezamlčovať. Odnesieš si poznatok lásky k sebe a druhotný pocit k druhým.

Súvisiace

Séria: Rozbor kníh

Comments

comments powered by Disqus