Rozprávky hnedého medveďa *2

Kto povedal, že človek môže zapisovať informáciu iba písmenami a nie aj Obrazmi a v kryštalickej mriežke minerálov, štruktúre ich poľa

Mnohí sa obraciate na nás s tým, aby sme vám odporúčali, aké rozprávky sú dnes pre deti vhodné a ktoré zase nie.

Nie je dnes žiadnym tajomstvom, že nám v minulosti “prepracovali” rozprávky, aj keď dnes “niet toho”, kto to urobil. Nebudeme sa zbytočne vŕtať v minulosti, dôležité je to, že nastupuje iná doba. Slovo “nastupuje” je priebehové – tento proces sa už začal.  A hoci nám rozprávky prepracovali, iné sme zase – hoci pôvodne slovanské – dostali formou zmeny ich “kádrového profilu” – veď predsa Slovania tu v minulosti neboli… – aj tak sa v tom dá niečo urobiť. Nebudeme teda plakať nad rozliatym mliekom a pozrime sa na problém zo širšieho uhla.

Našim pôvodným spoločným jazykom bola Staroslovienčina, teda – ako ostatne vždy – nezaškodí vziať niekoľko zachovaných hrán kdesi celostného Obrazu. Slovo ROZPRÁVKA sa môžeme pokúsiť rozšifrovať v zmysle známych pravidiel Staroslovienskej Bukvice. Mohlo by to byť napr. RAZ-PRAV-KA. ROZ sme zmenili na – podľa nás pôvodné - “RAZ”, čo je obdoba nášho slova ROZUM a ruského RAZUM. Védickú interpretáciu postupu UM-RAZUM-INTELEKT sme už podali v iných článkoch, teda si rovno vyložme celý Obraz výrazu: “Jedna z ciest do Pravi”. Svet Pravi je zložitý a nepochopiteľný aj pre dospelých, teda nečudo, že pôvodné rozprávky – ak sú pôvodné – majú čo povedať aj dospelým. Dospelý muž je ten, kto už vyrástol z krátkych nohavíc, v podstate na veku nezáleží. Keďže naši muži boli aj bojovníci, tak hneď vidíme, koľko bojového ducha nám ostalo – ako sa dá bojovať v šľapkách? Ale tu možno ani nemusíme zbytočne špekulovať. Naši Predkovia nosili kroje, ak chceme naozaj navrátiť Kultúru Predkov všimnime si, či u nás dospelý muž nosil krátke nohavice… Znalí ľudia vedia, že to, čo nazývame “móda” je jedna z metodík Elity ako si overiť, že sociálne zvieratá sa plne podriaďujú externej kontrole. Ide im najmä o taký spôsob, kedy si sociálne zvieratá myslia, že rozhodnutie urobili oni sami. Najlepšie sa vždy ovládal ten otrok, ktorý nevie, že je otrok.

Ak by sme vzali ruskú verziu – СКАЗКА – tak sa tu môžeme pri výklade postupovať delením na  С-КАЗ-КА. Jeden z výkladov je: Jedno zo Slov (t.j. Múdrosť), ktoré nám umožňuje byť ako AZ.

Spojením oboch hrán Obrazu zisťujeme, že sme sa dostali k plnšiemu, objemnejšiemu  významu obsahu Obrazu – aj keď sme iba pri dvoch hranách.

Čím viac človek vniká do národných, slovanských rozprávok, tým viac začne chápať, že to nie sú iba akési “zábavné príbehy” – aby bol pokoj od detí – ale vždy ide o NÁRODNÚ MÚDROSŤ PODÁVANÚ V OBRAZOCH. V nich je kompletne opísaný celý komplex chovania sa človeka, všetky životné situácie a priority, ktoré človeku pomáhajú nielen žiť v lade s okolitým Svetom, ale tento Lad vôkol seba aj ochraňovať. V rozprávkach je všetko živé a rozumné, preto hrdinom pomáhajú aj vtáky a zvieratá, aj vietor, aj voda a stromy, ba dokonca aj to, čo sa považovalo za nečisté Sily. Dôležité je to, aby človek sám zodpovedal tomu Svetu, v ktorom sú hlavé Svedomie, Česť, Láska k Trudu (práci), Dobro, vzájomná pomoc, Múdrosť a Ľúbosť.

Rozprávky sa v minulosti jednoducho netvorili iba tak, samé pre seba. Za základ boli brané situácie, javy, techniky komunikácia so Svetom – a to všetko sa opisovalo obrazne, v podobe vymysleného rozprávania, na pozadí vymysleného príbehu. Tu leží aj podstata ruského príslovia: “Сказка лож, да в ней намёк – кто познал, тому урок!” Môžeme to významovo preložiť ako “Rozprávka či lož, aj v nej je narážka – kto ju našiel, ten sa sám naučil!

Hoci sa nám dospelým zdá, že v rozprávkach sa predsa nedá nájsť nič nového – každý ich v detstve počúval – možno to chce iný uhol pohľadu. Nezodpovedanou otázkou zostáva – aké rozprávky dnes  dostávajú deti?

Jeden z iných uhlov pohľadu môže byť napríklad takýto. Dnes sa už nikto nepozastaví nad extrasenzorom, ktorý dokáže povedať, kde sa v danom okamihu nachádza ten či oný človek – a je to považované za normálne. Ale ak sa princ či Popolvár pri hľadaní svojej nevesty dozvie takúto informáciu od Vetra, nejde náhodou o takú istú schopnosť hrdinu získavať informáciu z dnes už zabudnutých, tradičných zdrojov? Nuž veď Vietor je v Slovanskej Mytológii Stribog a on velí nie iba Vetrom, ale aj pohybom myšlienok, t.j. pohybu informácií. Vysvitá, že rozprávkový princ presne vie, na koho sa má obrátiť a ako potrebnú informáciu od neho dostať. A to nám rozprávka hovorí aj po tisíc rokoch.

Ďalšou “obľúbenou” témou je, či sme vôbec – ako Slovania – mali nejakú písomnú kultúru pred pokresťančením alebo nie. Ale práve rozprávka nám dosvedčuje, že sme písomnosť poznali. Veď každý hrdina na kameni na krížnych cestách vedel nápis prečítať. Ani jeden sa nikdy nemusel obracať k žiadnemu mudrcovi..?

Je tu však aj pokračovanie otázky. Prečo hneď Kultúru, u ktorej nemôžeme dnes nájsť knihy, zvitky, pergameny, tabuľky či podobné nosiče informácií treba hneď považovať za negramotnú? Veď to sú iba tie nosiče informácií, ktoré sme tradične zvyknutí vidieť. Ku konkrétnemu druhu uchovávanej informácie vždy existuje aj zodpovedajúci spôsob záznamu informácie. Ku každému nosiču informácie existuje zodpovedajúce čítacie zariadenie. Ale nositeľom môže byť všeličo – od vody cez kameň po vzduch, pričom čítacie zariadenie môže byť proste schopnosť človeka, ktorú doň uložila Príroda od prvopočiatku.

Kto povedal, že človek môže zapisovať informáciu iba písmenami a nie aj Obrazmi a v kryštalickej mriežke minerálov, štruktúre ich poľa – a dnes už predsa vieme o torzných poliach? To isté možno aj v dreve či vode. A keď človek raz vie zapísať znamená to, že vie aj prečítať. Sú známe kamene, ktoré v ťažkých životných situáciách dávajú rady, a ktoré sú preto po tisícročia považované za sväté. Existujú aj posvätné háje či jazerá, aj pramene a iné zdroje v Prírode, hory či aj samotná Matka-Zem. Nakoniec zisťujeme, že to nie naši Predkovia boli zaostalí, ale my sme zabudli na schopnosť prijímať – t.j. čítať – potrebné poznatky z iných, ako iba technokraticky písaných textov.

Dnešný USB kľúč či Blue Ray disk sú bez počítača tiež iba ak estetickými doplnkami. A presne takto veci, ktoré používali naši Predkovia dnes považujeme iba za akési estetické doplnky, atribúty.

Koľko toho ešte stále nevieme o rozprávkach? Koľko techník, praktík, systémov, filozofií či ich smerov je ešte stále ukrytých pred našim ponímaním?

 

V tejto spojitosti vám odporúčame rozprávkové knihy pred deti aj dospelých od ruského autora menom М. А. Лепёшкин – cyklus rozprávok je dnes známy ako ROZPRÁVKY HNEDÉHO MEDVEĎA. Hoci prvé vydanie vyšlo r. 2012, dnes je v predaji už tretie a aj diely sú už tri. Ak máte možnosť a viete po rusky, tak vám tohto autora vrelo odporúčame.

Za účelom krátkeho oboznámenia sa s týmto veľmi hodnotným dielom vám prinášame krátky, úvodný príbeh cyklu rozprávok. Hoci rozprávky sa môžu zdať moderné, autor citlivo vychádzal z pôvodnej, národnej Múdrosti Predkov. Môžeme to skôr považovať za aktuálne a veľmi podarené prerozprávanie Starej Múdrosti Predkov vrátane zachovania úcty k Prírode. V príbehu vystupuje dievčatko z mesta, ktoré sa volá Lika:

LIKA A HNEDÝ MEDVEĎ

HM: Načo si tu prišla? To je môj les! Ty tu predsa nepatríš.

L: Prišla som zistiť, ako je to tu všetko zariadené.

HM: Tu niet pre teba miesto, ty tu nedokážeš žiť. Si maličká a tvoje miesto je v meste, kde žije mnoho ľudí. Tam je pre teba normálne a bezpečnejšie.

L: Tam začalo byť akosi divne a zamotane. Ľudia čoraz menej a menej vedia ako by vlastne mali žiť. Jedni tvrdia jedno, druhí druhé, ale nikto nehovorí pravdu.

HM: Vari môže byť človeku hrozne medzi ľuďmi? Veď tam nikoho okrem vás niet! Ani zvierat, teda vôbec žiadnych zvierat. Okrem malých zvieratiek, ktoré vám slúžia na zábavu.

L: Ľudia v mestách sa sami menia na zvery a zabíjajú sa navzájom. A iní zase nútia druhých robiť na nich a vháňajú ich do úplnej závislosti od tejto roboty.

HM: Stať sa závislým je veľmi jednoduché. Stačí iba umožniť druhému urobiť niečo za teba. Ak pre teba zabezpečuje stravu znamená to, že od neho závisíš. Ak ťa ochraňuje znamená to, že od neho závisíš. Nauč sa sama si zabezpečovať svoju stravu a brániť sa a zbavíš sa tejto závislostí.

L: Hovoríš prosto a zaujímavo. A môžeš mi porozprávať, ako sa človek môže stať samým sebou a od nikoho nezávisieť?

HM: Ľudia nemôžu od nikoho nezávisieť. Oni vždy žijú spolu čo znamená, že si delia svoje povinnosti, ktoré sú pre život nevyhnutné.

L: A ako sa dajú rozdeliť správne?

HM: A to ťa prečo zaujíma?

L: Poviem o tom všetkým ľuďom.

HM: Načo to bude ľuďom?

L: Možno že pochopia a stanú sa lepšími.

HM: A ty si sa už niekedy zamyslela nad tým, že lepšie to nie je pre ľudí celkovo, ale iba pre teba samotnú? Kým si ty v tomto živote? Odkiaľ si prišla a kde ideš?

L: Nemala som na to čas.

HM: A na čo si svoj čas tratila?

L: Na učenie sa, na kamarátov, na novinky, na oddych.

HM: A čomu si sa naučila?

L: Tomu, čo ma učili.

HM: Určite to je užitočné. A čo robíte s kamarátmi?

L: Chodíme na diskotéky, do kaviarne, do kina, do fitneska…

HM: Nepýtal som sa kde oddychujete, pýtal som sa čím sa zapodievate?

L: Celkovo tak, ničím…

HM: A od čoho teda oddychuješ?

L: Od učenia sa, ľudí, činností.

HM: A akými činnosťami sa zaoberáš?

L: Učím sa, niekedy pomáham mame…

HM: A to je všetko? Vari to je činnosť?

L: Učenie mi zaberá veľa času a síl. Ja sa v podstate väčšinou učím.

HM: Učenie sa je iba príprava na zamestnanie a nie samotné zamestnanie. Hrajúci sa kocúrik neloví myš, ale jej podobu. Činnosť má byť pre teba zaujímavá a zaujímavým má byť poznávanie – o akú ustatosť tu môže ísť?

L: Porozprávaj mi o tom všetkom.

HM: Ale ja môžem porozprávať iba o starých časoch. Ako to robievali kedysi.

L: A to je dobre! Vtedy sa veľa slávnych činoch odohrávalo! Aj ľudia boli správni, aj muži skutoční, ženy tiež! A teraz, akí to vlastne tí ľudia sú? Pre mňa je tvoje vysvetlenie zaujímavé, aby som všetko pochopila.

HM: Iní ľudia vtedy boli, ale vysvetľovať to tebe všetko je ešte predčasné. Radšej ti budem rozprávať rozprávky. Z nich sa dozvieš všetko, čo treba.

L: A čo, vari som maličká, aby som rozprávky počúvala?

HM: Ja nehovorím len tak rozprávky. Oni sú pre všetkých. Kto na čo dorástol, tomu aj porozumie. Ale najskôr zbehni k riečke a zmy zo seba tie mŕtve zápachy. Nimi nasiakli tráva aj lístie po ceste, ktorou si šla. Fuj!

L: Akýže mŕtvy zápach?

HM: Ten, ktorý vychádza z tvojho odevu.

L: Ale veď to sú parfumy. To sú dobré vône, tie najmodernejšie! A prečo by mali byť mŕtve?

HM: Preto, lebo je v nich taký duch. Tu ovoňaj kvietok. Z neho vychádza duch života. Aj od listov, aj od trávy. A toto je mŕtve.

L: No dobre teda, akurát že v riečke je studená voda, zamrznem.

HM: K môjmu kožuchu sa primkneš a zohreješ sa…

L: A už som sa zohriala!

HM: Nuž teda počúvaj...

Séria: Hľadanie drevného