„NÁŠ LETOPOČET NIE JE VIAZANÝ ANI SO SLNKOM, ANI SO ZEMAMI, ANI S LUNAMI, ANI S HVIEZDAMI, ALE SO ZÁKONMI TVORCU JEDINÉHO. LEBO SLNKÁ, ZEME I LUNY ZRÝCHĽUJÚ I SPOMAĽUJÚ SVOJ CHOD, ALE ZÁKONY TVORCU JEDINÉHO SÚ NEMENNÉ A NA ICH DODRŽIAVANIE DOZERÁ ČÍSLOBOH, KTORÝ JE OCHRANCOM RIEK ČASU“. (Prastará Múdrosť)

Na obrázku k článku je prastarý Erb Slovansko-Árijskej Ríše, Dŕžavy Tartaria. Pod týmto Erbom prišlo k nám aj oslobodzovacie vojsko Tartarie r. 1241. K Erbu si uveďme len niekoľko detailov. Nad hlavou dvojhlavého Orla je deväťcípa Hviezda Inglie, v ktorej vnútri je Meč Perúna. Od pradávna bol meč obrátený ostrým nadol symbolom ochrany prastarej Múdrosti – Véd. Pod Orlom je nápis Runami: SVÄTÁ RASA.

 

V súvislosti s Tartariou vystupuje do popredia aj otázka našich Letopočtov. Máme ich niekoľko, čo sme síce už niekoľkokrát spomínali, ale ukazuje sa účelné si niektoré z nich vysvetliť súvislejšie a na jednom mieste.

V súčasnosti máme Leto 7520 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme. Ostatné letopočty si ľahko vypočítate, už sme ich viackrát na našej stránke uvádzali.  

S najväčšou pravdepodobnosťou stojíme na prahu zrodu nového Letopočtu, ale tento bude jasný až po zmenách, ktoré máme predo dvermi. Viaceré Letopočty máme preto, aby významné udalosti našich dejín ostali navždy v pamäti potomkov. Nuž k niektorým z Letopočtov si povedzme trochu viac:

 

KALENDÁR „OD UZAVRETIA MIERU V HVIEZDNOM CHRÁME“

Ide o uzavretie Mierovej Dohody po víťazstve vo vojne s Veľkým Drakom (Čínou), ktorá bola uzatvorená v „Hviezdnom Chráme“, čo je názov roku. Národ Veľkého Draka napadol národ Rassénie, čo nakoniec vyvrcholilo vo Veľkej Bitke, v ktorej boli Arimovia definitívne porazení. V tých časom sa ľudia žltej farby kože nazývali Arimovia. Medzi Hanumanom – vládcom Rassénie – a Arimanom – vládcom Arimie – bola uzavretá Mierová Zmluva, alebo ako sa vtedy hovorilo, bol „Stvorený Mier“. Podľa Da´Árijského kruholetu Čísloboha je rok, v ktorom sa to odohralo nazývaný „Hviezdny Chrám“, čo je zároveň aj názov Kalendára a k jemu prislúchajúcemu Letopočtu. Niektorí kresťania v minulosti (následkom nesprávneho prekladu zo staroslovienčiny) začali tento Letopočet považovať za "letopočet od tvorenia sveta". Skupina "kreacionistov" to považuje dodnes za deň, keď (židovský) boh stvoril svet...

Po víťazstve nad Arimami bolo im nariadené postaviť múr, ktorý mal strieľne obrátené smerom do ich vlastnej krajiny, aby sa zabezpečila ochrana hraníc Rassénie. Múr nazvali Kij Taj, čo v staroslovienčine znamená: Kij (palica, plot, ohrada – v našom jazyku ostal dodnes význam kyjak, t.j. kratšia palica) a Taj (vyvýšenina, výšina). Slovo „taj“ dodnes ostalo v pôvodnom význame napríklad v názve hory Altaj (Al – všetko Taj – vysoké) či tajga (Taj vyvýšenina, ga – cesta, t.j. cesta po náhornej plošine). Kij Taj teda v staroslovienčine znamená „ukončujúca, ohraničujúca ohrada“. Symbolom víťazstva Svätej Rasy sa stal Biely Jazdec (symbolizuje Perúna) ako kopijou prebodáva žltého Draka. Paradoxom je, že tento symbol bol taký silný, že kresťania ho nakoniec ako „svätého Juraja“ vniesli do kresťanských kostolov. A tak sa dnes môžeme v podstate dobre pobaviť, lebo v mnohých kresťanských kostoloch je Perún stále vyobrazený... ale nevedomosť je kráľovnou dogmatizmu.

 

KALENDÁR „OD VEĽKÉHO OCHLADENIA“

K udalosti, ktorú tento letopočet symbolizuje je viazaný aj citát zo Santií Védy Perúna. Perún túto udalosť predpovedal pri svojej tretej návšteve na Midgard-Zemi:

„... ŤAŽKÉ ČASY PRINESIE PRÚD RIEKY ČASU NA SVÄTÚ ZEM RASY VEĽKEJ... I OSTANÚ NA ZEMI TEJ IBA ŽRECI-OCHRANCOVIA PRASTARÉHO POZNANIA A MÚDROSTI UTAJENEJ... LEBO POUŽIJÚ ĽUDIA SILU ŽIVLU MIDGARD-ZEME A ZNIČIA MALÚ LUNU I SVET SVOJ PREKRÁSNY... I OTOČÍ SA VTEDY SVAROŽÍ KRUH (t.j. posunie sa zemská os) I ZHROZIA SA ĽUDSKÉ DUŠE...“

Tento kalendár sa začína Veľkým Ochladením, ktoré bolo spojené s katastrofou – padnutím zvyškov zničenej Luny Fatta. Fatta dovtedy obiehala okolo Midgardu v rovine rovníka s periódou 13 dní. Žreci Antlanie (Atlantídy) použili Kryštály Sily, pomocou ktorých je možné meniť torzné polia i jadrá Lún a Zemí. Udalosti sa však vyvinuli tak, že najväčší úlomok zničenej Luny Fatta dopadol na ostrov Antlan a zničil ho, pričom ďalšie, menšie spadli na územia západného kontinentu (dnešnej Ameriky). Na stene jednej z juhoamerických pyramíd je dodnes nápis „Malá Luna sa Rozbila“. Podľa záznamov Prastarých Textov, vzniknutá vlna – dnes ju voláme cunami – sa trikrát prehnala Zemou a zasiahla aj hlboko dovnútra kontinentov. Obyvateľstvo Zeme bolo zväčša zničené. Popol z následnej vulkanickej činnosti a zemetrasení zahalil atmosféru Zeme na mnoho rokov, čo vyvolalo zmeny podnebia a ochladenie. Následkom sily dopadov úlomkov Luny nastal posun zemského pólu a zemská os nadobudla vlnovitý pohyb po elipse, ktorý dnešní vedci nazývajú precesia a nutácia. Pozostatky národa Antov – podľa ktorých sa ostrov pôvodne nazýval Antlania, čo Gréci neskôr skomolili na Atlantída – sa vopred z ostrova odsťahovali a vytvorili starú kultúru Egypta, neskôr sa vrátili do oblasti, ktorá je dnes známa ako Ukrajina. Vodcovia Predkov dnešných Ukrajincov nosili vyholené hlavy okrem chochola uprostred, čo vidno napríklad aj na dobových zobrazeniach kniežaťa Sviatoslava. Treba povedať, že odišli vopred preto, lebo – tak ako aj dnes – exitovalo včasné varovanie, ktoré zobrali vážne. Väčšina – samozrejme – neuverila. V súvislosti s týmito udalosťami sa v jazyku objavil zvrat „fatálny“, ktorý sa používa dodnes a aj číslo 13 (perióda obehu Luny Fatty) je dodnes považované za nešťastné.

 

KALENDÁR „OD TRETIEHO PRÍCHODU VAJTMANY PERÚNA“

Pred viac ako 40 000 rokmi pristála na Midgarde veľká nebeská kolesnica – Vajtmana – s jedným s Vyšších Slovansko-Árijských Bohov, Bohom Perúnom. Vajtmana pristála v oblasti Asgardu Irijského – Mesta Bohov – v Bielovodí Sibírskom (dnešný Omsk). Žreci i Vojaci Svätej Rasy boli 9 dní s Bohom Perúnom. Povedal im Múdrosť zo Sveta Pravi, ktorá bola zapísaná volchvami na Santiách (kovových doštičkách) Perúna. Bohovia prebývajú v mnohorozmerných Svetoch Pravi. Napríklad Svet Pravdy má 65 5362048 rozmerov priestoru. Ale tí, ktorí v mnohorozmerných Svetoch žijú majú možnosť sa materializovať vo Svete Javi, t.j. v 4-rozmernom Svete, čo je Svet Ľudí. Majú však vzhľad, na ktorý sú ľudia zvyknutý. Takto si síce dočasne značne znížia svoje kvality, ale našim Predkom kázali v pre nás prirodzenom prostredí.

 

KALENDÁR „OD ZALOŽENIA ASGARDU IRIJSKÉHO“

Ako už vieme, v našom starom jazyku je AS Boh, ktorý sa materializoval v ľudskom tele. Naši Predkovia sa sami nazývali Asami, a svoju krajinu Asia (Ázia). O tomto fakte hovorí napríklad aj staroškandinávsky epos „Sága o Inglingoch“. Asgard teda znamená „Mesto Bohov“. Irijský sa nazýva preto, lebo bol postavený na rieke Irij Tišajší, čo sa dodnes používa v skratke Irtiš, resp. Irtyš. Celkovo existovali štyri Asgardy. Asgard Daarijský, ktorý sa nachádzal na severnom póle a potopil sa do morských hlbín spolu so Severným kontinentom, Daariou. Neskôr bol postavený Asgard Sogdický – čo je oblasť dnešného Ašchabadu – a Asgard Svinťodský, čo je oblasť dnešného mesta Uppsala v Nórsku. Ruiny Prastarého Asgardu Irijského, ktorý bol zničený r. 1530, našiel jeden z kartografov Petra I., Remizov, následkom čoho bola na tom istom mieste postavená Omská pevnosť, ktorej pôvodné brány stoja v meste Omsk dodnes.

 

KALENDÁR „OD VEĽKÉHO PRESÍDLENIA Z DAARIE“

Daaria bol kontinent na Severnom póle Midgard-Zeme, na ktorom po dlhú dobu žili naši Predkovia po osídlení Midgard-Zeme. Kontinent sa potopil následkom potopy, ktorá vznikla z vôd a úlomkov zničenej Luny Leli. Santie Védy Perúna o tom hovoria:

„... TÍTO KOŠČEJI, VLÁDCOVIA SIVÝCH, ZHYNULI SPOLU S LUNOU V POLHODINE... NO ZAPLATIL MIDGARD ZA SLOBODU DAARIOU, SKRYTOU VEĽKOU POTOPU... VODY LUNY TÚTO POTOPU VYTVORILI, NA ZEM Z NEBIES ONI DÚHOU PADLI, LEBO LUNA ROZBILA SA NA ČASTI I VOJSKO SVAROŽIČOV NA MIDGARD SPUSTILA...“

Zobrazenie obrysov kontinentu Daaria sa uchovalo na stene jednej z pyramíd v Gize. Mapu r. 1595 publikoval Rudolf, syn Gerarda Mercatora.

Zánik kontinentu a katastrofa boli predpovedané volchvom menom Spas, a preto sa slovansko-árijské národy začali presídľovať po šiji, ktorú tvoria Ripejské Hory (Ural) do oblasti ostrova Bujan, čo je západosibírska náhorná plošina. Po 16 ročnom prechode z Daarie do Rassénie a následnou potopou bol založený sviatok PASCHEŤ – v staroslovienčine ПАСХЕТЬ: pri prepise do dnešnej ruštiny dostaneme pôvodný význam zo slov Путём Асы Ходяше Этим. Vznikla aj tradícia maľovať (rusky dodnes красить) vajíčka (dodnes nám ostal výraz kraslice, t.j. pôvodne maľované vajíčka, neskôr iba prázdne škrupiny) a narážať jedným maľovaným vajíčkom o druhé. Rozbité vajíčko sa stalo symbolom zničenej Luny Leli a celé symbolom Tarcha (Dažďboha), ktorý zničil Lunu spolu s Koščejmi a ich armádou, ktorá už bola na nej a chystala inváziu na Midgard-Zem.

 

KALENDÁR „OD OBDOBIA TROCH LÚN“

Je to obdobie, keď okolo Midgard-Zeme obiehali tri Luny: Leľa, Fatta a Mesiac. Leľa bola malá Luna s periódou obehu 7 dní, Fatta bola stredná s periódou obehu 13 dní a Mesiac, veľká Luna s periódou obehu 29,5 dní. Dve z týchto Lún boli od počiatku Lunami Midgard-Zeme, len Fattu premiestnili od Zeme Dei po jej zničení. Cieľom bolo vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky pre pozemšťanov.

 

KALENDÁR „OD ASSA DEI“

Assa znamená bitka Bohov. Tento Letopočet, a teda časový úsek nás oddeľuje od vojny, ktorá prebiehala vo Svarge nie iba vo Svete Javi, ale aj v mnohorozmerných Svetoch. Bojov sa zúčastňovali nielen ľudia, ale aj Bohovia. Vo Svete ľudí proti slovansko-árijským národom bojovali Siví (Koščeji) a na ich strane ľudia čiernej farby kože. Počas bojov tejto vojny bola zničená a rozbitá na úlomky Zem Deia a jej sputnik, Luna Liticia (Lucifer). Dodnes z nej ostalo to, čo nazývame pás asteroidov, ktorý obieha po 5. obežnej dráhe za Zemou Oreja (Mars). Druhá Luna Dei – Fatta – ostala nepoškodená. Následkom tohto mocného výbuchu bola zmetená časť atmosféry vtedy ešte povrchovo obývanej Zeme Oreja (Marsu), ktorý bol následne opustení a niektorí Slovano-Árijci sa presťahovali aj na Midgard-Zem (tzv. deti Oreji). Po skončení Assa Dei ostalo mnoho ľudí čiernej farby kože bez svojej Zeme a na iba kozmických koráboch. Preto požiadali o povolenie usídliť sa na Midgarde. Naši Predkovia im určili územie, ktoré sa čo do klimatických podmienok zhoduje s ich vlasťou a kvôli adaptácii na žiarenia Midgard-Zeme premiestnili Lunu Fatta z piatej obežnej dráhy na orbitálnu dráhu okolo Midgardu-Zeme s periódou obehu 13 dní.

 

KALENDÁR „OD ČIAS TARY“

Začína časom, keď Midgard-Zem navštívila Bohyňa Tara.

 

KALENDÁR „OD ČASOV TROCH SĹNK“

Je to jeden z najstarších slovansko-árijských Letopočtov Midgard-Zeme. Pripomína udalosti spred viac ako 600 000 rokov, keď následkom pohybu okolo centra Vesmíru nastalo priblíženie sa našej a susednej galaxie. Následkom toho sa dve slnečné sústavy susednej galaxie priblížili k našej tak, že jej dve Slnká – Giganti – striebornej a zelenej farby boli viditeľné na oblohe Midgard-Zeme tak, že ich veľkosť sa vyrovnala rozmerom disku nášho Slnka.

 

 

Leto 7519 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme je zároveň:

  • 13019 Leto od Veľkej Struže (Veľkého Ochladenia)
  • 40015 Leto od 3-ho príletu Vajtmany Perúna
  • 44555 Leto od Vytvorenia Veľkého Kruhu Rassénie
  • 106790 Leto od Založenia Agardu Irijského (9. Tajlieta)
  • 111817 Leto od Veľkého presídlenia z Daárie
  • 143001 Leto od obdobia Troch Lún
  • 153377 Leto od Assa Deji
  • 165041 Leto od Čias Tary
  • 185777 Leto od Čias Tule
  • 211697 Leto od Čias Svaga
  • 273905 Leto od Čias ch'Arra
  • 460529 Leto od Čias Dary
  • 604385 Leto od Čias Troch Sĺnk

atď.

Novoletie (Ramcha-Ita); Jeseň. Jesenná rovnodennosť. Na sviatok Novoletia sa každým úderom Veľkého zvona dáva človeku možnosť zbaviť sa jedného hriechu (Veľký zvon bije na tento sviatok 108 ráz) a počas prvého mesiaca Nového Leta človek, ktorý vykonal neblahé činy ich musí napraviť a dostať sa z tohto stavu. Konajú sa hody a pije sa medový nápoj (žiaden alkohol).

Novoletie prichádza po skončení poľných prác, keď je už zobratá úroda, keď pečieme chlieb, varíme pirohy, pečieme koláče, aby sme poďakovali Prírodným Silám, Rodným Bohom za úrodu obilia. Z chleba si každý vôkol stola odlamuje kúsok a so slovami slávenia Bohov a Predkov ho ukladá do horiaceho ohňa. Zvoníme zvonom. Tento deň môže hlava občiny vykonávať rozličné obrady pre svojich občinníkov.

Zapaľujeme Oheň na mieste, ktoré sme vopred pripravili, vodíme chorovody okolo vatry, spievame Oslavné piesne, skáčeme cez vatru, chodíme po uhlíkoch.

Ľubovoľný sviatok sa koná pre príležitosť stretávania sa a pre radosť, spoločne hodujeme za stolom, radujeme sa z toho, čo sme minulé leto dosiahli. Diskutujeme o spoločných budúcich plánoch na budúce leto...