Výskum v oblasti telegónie

Telegónia je vplyv prvého sexuálneho partnera na genetiku a vzhľad detí narodených od iného muža

Patrik Mago Biosféra

V roku 1820 George Douglas, 16. gróf z Mortonu, člen kráľovskej spoločnosti oznámil prezidentovi Kráľovskej spoločnosti, že v rámci snahy o skultivovanie kvagy (vyhynutý druh zebry) skrížil arabskú kobylu so žrebcom kvagy, z čoho nevzniklo žiadne potomstvo. Neskôr spáril tú istú kobylu s bielym žrebcom a zistil, že potomstvo malo zvláštne pruhy na nohách ako u kvagy. Kráľovská spoločnosť zverejnila list od lorda Mortona vo „Filozofických prácach“ (1821) v tom istom čísle, v ktorom sa zverejnil aj článok „Informácie o skutočnostiach“, kde sa popisuje podobný prípad od Danila Gilsa, ktorý krížil čierno-biele prasa s diviakom. Hnedé farebné pruhy diviaka výrazne prevažovali na potomstve ešte v ďalších troch vrhoch, ale už od kanca domáceho prasaťa.

Tieto správy dokazovali starovekú myšlienku o telegónii v dedičnosti a boli zaznamenané Charlesom Darwinom v knihe „Variácie zvierat a rastlín pod domestifikáciou“ (1868).

V roku 1895 americký vedec James Cossar Ewart vzal 20 kobýl rôznych druhov a plemien (arabské, čistokrvné anglické, gaylendské poníky, a iné). Krížil ich so žrebcom Burchellovej zebry a výsledkom bolo 16 hybridov a 22 žriebät. Po spárení druhykrát žrebcami rôznych plemien koní, kobyla gaylendského poníka porodila žriebä s viditeľnými pásmi (1897) od šedého arabského žrebca. Ewart priznal jav telegónie.

V Sovietskom zväze v Arménsku krížili dlhosrstých králikov s krátkosrstými a výsledkom bolo potomstvo so strednou dĺžkou srsti. Avšak, keď tých istých krátkosrstých králikov spárili so samcami toho istého plemena, výsledkom boli králiky s dlhšou srsťou. Efekt telegónie bol jednoznačný.

V Sovietskom zväze v Estónsku krížili baranov plemena kaukazské Merino s bezrohým plemenom ovce Shropshire a estónskym plemenom Bielohlavá. Výsledné ovce mali výborné rysy, jemnú vlnu a rohy. Následne tie isté ovce matky spárili s rovnakým plemenom, výsledkom čoho podľa výskumníkov boli jahňatá s jemnou vlnou a niektoré barančeky mali rohy. Čiže bezrohé plemeno priviedlo na svet vďaka javu telegónie rohaté potomstvo.

Rovnako sa pozoroval jav telegónie u kurčiat. Kohúti plemena Astralorp čierneho operenia oplodnili sliepky bieleho plemena Leghorn s bielym operením. O rok neskôr biele plemeno Leghorn oplodnili tým istým plemenom a výsledkom bolo potomstvo, ktoré malo odklon vo farbe operenia 7,5 %. Keď toto potomstvo Leghorn oplodnili zasa tým istým plemenom, získali druhé pokolenie, ktoré malo odklon farby operenia (čierne operenie) 9,4 %.

V roku 1949 H.F.Kushner urobil podobné pokusy. Škrupina vajec sliepok plemena Leghorn je biela a u Astralorp je žltá. Skrížil tieto dve plemená medzi sebou a následne pri spárení rovnakých plemien medzi sebou pozoroval tmavú farbu vajec u čistokrvných Leghornov. Kusher objasnil tento jav priamym vplyvom prvého samca na samičí organizmus.

Dôkazom toho, že podobný jav je možný, môže slúžiť experiment akademikov A.V.Kvasnického a A.G.Bliznjučenka. V roku 1965 -1966 vsadili do vaječníkov králikov plemena biely Velikán kúsky semenníkov plemena čierny Flander. Všetky králiky boli spárené so svojim čistokrvným plemenom. Jedna zo samíc porodila štyroch králikov s čiernymi škvrnami na koži, bohužiaľ mŕtvych. To naznačuje, že gény čiernej farby kože prenikli do vajíčka.

V roku 1973-1975 A.G.Bliznjučenko vykonal experimenty po prieskume možnosti preniknutia cudzej DNA do zárodočnej bunky v rôznom stupni vývoja. Za týmto účelom bol nukleotid tymidín značený a vložený do semenníkov morčaťa, kde sa syntetizovala označená DNK. Potom sa táto DNA vložila do vaječníkov králika. Metódou autorádiografie skúmali prítomnosť DNA v bunkách vaječníkov. Výsledky ukázali, že značená DNA vstupuje do jadra vajíčka s jednoznačnou pravidelnosťou. Najväčšie množstvo značenej DNK bolo v bunkách zárodočneho epitelu, menej v jadrách nezrelých vajíčok a veľmi málo v zrelých vajíčkach. Dôvodom je to, že zrelé vajíčka majú hustý obal, ktorý slabo prepúšťa do vnútra cudziu DNK. Toto všetko naznačuje, že existuje možnosť transformácie buniek embryonálneho epitelu na úkor génov prichádzajúcich zo spermatozoidov.

V roku 2014 v časopise Ecology Letters bola zverejnená štúdia potvrdzujúca jav telegónie u múch Telostylinus angusticollis. Biológovia chovali veľkých samcov múch na strave bohatej na živiny a malých samcov na strave chudobnej na živiny. Samcov rôznych rozmerov párili s mladými samičkami, a keď samičky dosiahli plnej zrelosti, vedci zmenili partnerov. Aj keď samička dávala potomstvo od druhého samca, rozmer jej potomstva bol primeraný diéte prvého partnera.

 

Ako je možné vidieť z experimentov, jav telegónie reálne existuje. Je potrebné poznamenať, že experimenty boli vykonávané na zvieratách, u ktorých frekvencia kopulácie je pomerne nízka, pretože jediný akt vedie k oplodneniu. Mnoho výskumníkov telegónie poznamenali, že hlavne u človeka má jav telegónie výrazný charakter. Objasňuje sa to tým, že povaha ľudského sexuálneho správania je odlišná. Počet pohlavných stykov na jedno oplodnenie je omnoho viac ako u zvierat. V dôsledku toho sa spúšťa zákon veľkých čísel, čo vedie k výraznému zvýšeniu javu telegónie u človeka.

Alexander Grigorievič Bliznjučenko, kandidát biologických vied, Poltavská Štátna Poľnohospodárska Akadémia

gen-kod2

Telegónia je vplyv prvého sexuálneho partnera na genetiku a vzhľad detí narodených od iného muža. Súdiac podľa listov, ktoré dostávam, táto téma zaujíma veľa ľudí. Mechanizmy telegónie presne zodpovedajú princípom vlnovej genetiky. Podstata je v tom, že spermie (gény muža) sú štruktúry, ktoré emitujú fotónové pole, ktoré ale neodovzdáva genetickú informáciu, pretože nie je bioaktívne, ale sprievodné spinové pole fotónového poľa prepisuje primárnu fotónovú polarizačnú informáciu.

Výsledné spinové genetické informačné pole nepozná prekážky a okamžite prepisuje genóm (alebo časť) buniek ženy, vrátane genómu zárodočných buniek. „Zápis“ tam zostáva na dobu neurčitú. V tej alebo inej miere tento „zápis“ dáva základný epigenetický vklad do celého budúceho potomstva ženy, aj keď porodí deti od iného muža, alebo mužov.

Ani použitie kondómu nezabráni „pečiatke“ genómu prvého muža na zárodočných bunkách ženy, pretože spinové fotónové žiarenie spermií má všadeprenikajúcu schopnosť. Tento efekt sa volá telegónia a existujú jej početné príklady.

Ľudia sa ma pýtajú, či existuje spôsob, ako sa zbaviť nejakým spôsobom počiatočného epigenetického vkladu prvého muža. Áno, metódy lingvistickej vlnovej genetiky umožňujú blokovať účinok telegónie. Vyvinuli sme vhodnú techniku.

Peter Petrovič Garjaev – Doktor biologických vied, člen Ruskej akadémie lekárskych a technických vied, predseda Inštitútu pre kvantovú genetiku, vedecký riaditeľ Wave Genetics (Kanada, Moskva).

Podľa riaditeľa švédskeho Ústavu molekulárnej biológie, analýza DNA tých istých ľudí v rôznych obdobiach ich života ukázala, že u žien nastávajú po pôrode značné zmeny v DNA – u ženy sa objavujú gény otca jej dieťaťa.

Švédski vedci zistili, že kyselina hyalurónová, ktorá nesie v sebe reťazce DNA a nachádza sa v mužských výlučkoch slizníc, sa počas zblíženia dostáva do vaječníkov ženy, kde sa nachádzajú vajíčka a infikuje ich. Týmto spôsobom nesie žena, aj keď neotehotnie, vajíčka so sekvenciami DNA všetkých predchádzajúcich partnerov.

Profesor Russel Bonduriansky z University of New South Wales v Austrálii, ktorý objavil takýto systém dedičnosti u mušiek drosophila povedal: „Tradičná veda predpokladá, že prenos DNA otca pri párení prebieha iba v prípade počatia plodu, ale proces je oveľa zložitejší.“

Výskum mušiek uskutočnený v roku 2014 umožnil preukázať, že samica je neustále prepojená s predchádzajúcimi partnermi. Okrem toho, pokiaľ bolo potomstvo počaté s „druhým“ partnerom, tak jeho veľkosť nebola vôbec závislá od otca, ale od predchádzajúceho pohlavného partnera.

Profesor Bonduriansky si myslí, že takýto efekt „dlhodobo sa prenášajúcich chemických prvkov“, prenesených samici od samca, sa vyvinul v priebehu evolúcie. Organizmus samice mušky uchováva DNA všetkých predchádzajúcich partnerov.

Podľa profesora bol rovnaký efekt pozorovaný pri výskume gibonov a jastrabov. Samice odovzdávali potomstvu posledného samca znaky najsilnejších samčích členov druhu, s ktorými vstúpili predtým do krátkodobých „vzťahov“, bez narodenia potomstva.

„Otcovská RNA je príliš zložitý systém, ktorý je ešte málo preskúmaný,“ povedal profesor Bonduriansky a dodal, že teória telegónie funguje aj na chemickej úrovni, bez ohľadu na to, že sa predpokladá výmena informácií aj na úrovni biopoľa.

Uznávaný šľachtiteľ I.V. Mičurin opisuje, že v roku 1900 sa pokúsil skrížiť dva druhy ruží, keď opelil ružu rugosu peľom ruže multiflora, ale semená nezískal. Avšak v roku 1901 sa táto ruža samopelila a dala semená. Ale na Mičurinovo prekvapenie, zo semien vyrástli sadenice so znakmi ruže multiflory. Mičurin sa čestne priznáva, že za 47 rokov experimentov so šľachtením rastlín sa s podobným fenoménom stretol prvýkrát a nevie ho vysvetliť.

Súčasný vedec V.A. Britov predložil správu o telegónii na poľnohospodárskej konferencii v Ussurijske v roku 2001.

V.A. Britov – vedecký pracovník Výskumnej veterinárnej stanice, špecialista na Trichinelly (parazitické škrkavky s veľkosťou 1 – 2 mm obývajúce tenké črevo mäsožravých, alebo všežravých cicavcov, vrátane človeka, a spôsobujúce ťažké ochorenie – trichinózu).

Pri výskume dvoch zdanlivo navonok nerozoznateľných druhov Trichinella nativa a Trichinella spiralis, Britov zistil, že larvy T. nativa sú rezistentné na teplotu -20 °C a larvy T. spiralis hynú pri rovnakej teplote za 2 – 3 dni. Táto vlastnosť rozlišuje tieto druhy.

Britov oplodnil samice T. spiralis spermiami T. nativa. „Cudzorodé spermie vchádzajú do nekompatibilného vajíčka, ale oplodnenie buď neprebehne, alebo sa oplodnená bunka rozpadne, čo je zákonitosť pri medzidruhovom krížení, aj keď  niekedy sú aj medzidruhové kríženia úspešné a hybridy sa objavia na svete.“

Avšak autor zistil nasledovné: „V tých prípadoch, ak hneď za cudzorodými spermiami vchádzajú do vajíčka spermie toho istého druhu, tak sa mnohé vajíčka oplodnia spermiami rovnakého druhu a začína sa vývoj nového organizmu.“  Autor uvádza, že cudzí genetický materiál, ktorý prenikol do vajíčka, spôsobuje „silný genetický konflikt“, o čom svedčí aj vysoká úmrtnosť embryí a lariev, deformácie a chimérizmus. Iba jednotlivé larvy sa úspešne vyvíjajú a získavajú schopnosť opakovať biologický cyklus. Autor upresňuje, že tieto jedince zostávajú druhom po materskej línií T. spiralis, ale získavajú niektoré znaky cudzorodého druhu.

 

Ako sa to deje, to nevedia vysvetliť ani vedci, ale fakt zostáva faktom. Z mnohých vedeckých štúdií je možné vyvodiť záver: Počatie, to nie je len biológia a genetika, ale na zrod nového života majú vplyv aj iné faktory, zatiaľ nevysvetlené oficiálnou vedou, ako sú napríklad energetika a psí-polia. Žena by mala mať na pamäti, že táto zdanlivo drobná a nie veľmi významná udalosť v jej živote, môže viesť k premene celého jej rodu, aj s následkami získania genetických ochorení a záťaží…

Súvisiace

Komentáre

comments powered by Disqus